Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   ka კუთვნილებითი ნაცვალსახელები 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [სამოცდაშვიდი]

67 [samotsdashvidi]

კუთვნილებითი ნაცვალსახელები 2

[k'utvnilebiti natsvalsakhelebi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
okuliare ს-თ--ლე ს------ ს-თ-ა-ე ------- სათვალე 0
s-----e s------ s-t-a-e ------- satvale
Zabudol si svoje okuliare. მას -ა-ისი--ა-ვალე და-ჩ-. მ-- თ----- ს------ დ----- მ-ს თ-ვ-ს- ს-თ-ა-ე დ-რ-ა- ------------------------- მას თავისი სათვალე დარჩა. 0
ma- -a---- -a-------arc--. m-- t----- s------ d------ m-s t-v-s- s-t-a-e d-r-h-. -------------------------- mas tavisi satvale darcha.
Kde len má svoje okuliare? ს-დ -ქ-----ს-----სი-სა-ვა-ე? ს-- ა--- მ-- თ----- ს------- ს-დ ა-ვ- მ-ს თ-ვ-ს- ს-თ-ა-ე- ---------------------------- სად აქვს მას თავისი სათვალე? 0
s-- --vs m-s------- satv-l-? s-- a--- m-- t----- s------- s-d a-v- m-s t-v-s- s-t-a-e- ---------------------------- sad akvs mas tavisi satvale?
hodinky სა-თი ს---- ს-ა-ი ----- საათი 0
s-ati s---- s-a-i ----- saati
Jeho hodinky sú pokazené. მ-ს- ს-ათ---აფუ-და. მ--- ს---- გ------- მ-ს- ს-ა-ი გ-ფ-ჭ-ა- ------------------- მისი საათი გაფუჭდა. 0
mis- sa-ti----u--'da. m--- s---- g--------- m-s- s-a-i g-p-c-'-a- --------------------- misi saati gapuch'da.
Hodiny visia na stene. სა-თი-კ---ლ-ე------. ს---- კ------ კ----- ს-ა-ი კ-დ-ლ-ე კ-დ-ა- -------------------- საათი კედელზე კიდია. 0
s--ti k---e------id--. s---- k------- k------ s-a-i k-e-e-z- k-i-i-. ---------------------- saati k'edelze k'idia.
pas პას--რ--. პ-------- პ-ს-ო-ტ-. --------- პასპორტი. 0
p---p-o--'-. p----------- p-a-p-o-t-i- ------------ p'asp'ort'i.
Stratil svoj pas. მან თა-ი---------ტ--დაკ-რ-ა. მ-- თ----- პ------- დ------- მ-ნ თ-ვ-ს- პ-ს-ო-ტ- დ-კ-რ-ა- ---------------------------- მან თავისი პასპორტი დაკარგა. 0
ma--ta-i-i---as----t'---ak-ar-a. m-- t----- p---------- d-------- m-n t-v-s- p-a-p-o-t-i d-k-a-g-. -------------------------------- man tavisi p'asp'ort'i dak'arga.
Kde len má svoj pas? ს-დ-აქვ- -ა- თ-ვის--პა-პ--ტ-? ს-- ა--- მ-- თ----- პ-------- ს-დ ა-ვ- მ-ს თ-ვ-ს- პ-ს-ო-ტ-? ----------------------------- სად აქვს მას თავისი პასპორტი? 0
sad----s --s -avisi-p'a--'-rt--? s-- a--- m-- t----- p----------- s-d a-v- m-s t-v-s- p-a-p-o-t-i- -------------------------------- sad akvs mas tavisi p'asp'ort'i?
oni – ich ი--ნი---მათი ი---- – მ--- ი-ი-ი – მ-თ- ------------ ისინი – მათი 0
is-n--–---ti i---- – m--- i-i-i – m-t- ------------ isini – mati
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. ბავ--ე-ი--ე- პო-ლობენ --ვი-ნ- მშ-ბლ-ბ-. ბ------- ვ-- პ------- თ------ მ-------- ბ-ვ-ვ-ბ- ვ-რ პ-უ-ო-ე- თ-ვ-ა-თ მ-ო-ლ-ბ-. --------------------------------------- ბავშვები ვერ პოულობენ თავიანთ მშობლებს. 0
bavs-v-b- v-- ---u-o--n tavi-n---s---l-b-. b-------- v-- p-------- t------ m--------- b-v-h-e-i v-r p-o-l-b-n t-v-a-t m-h-b-e-s- ------------------------------------------ bavshvebi ver p'ouloben taviant mshoblebs.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! მაგ-ამ -----ა-- მ---ლე---მ--ი--! მ----- ა-- მ--- მ------- მ------ მ-გ-ა- ა-, მ-თ- მ-ო-ლ-ბ- მ-დ-ა-! -------------------------------- მაგრამ აი, მათი მშობლები მოდიან! 0
magram ai- --ti---hobl----modi-n! m----- a-- m--- m-------- m------ m-g-a- a-, m-t- m-h-b-e-i m-d-a-! --------------------------------- magram ai, mati mshoblebi modian!
Vy – Váš, Vaša, Vaše თქვ-ნ-– თ---ნი თ---- – თ----- თ-ვ-ნ – თ-ვ-ნ- -------------- თქვენ – თქვენი 0
t-v-n-–-tk--ni t---- – t----- t-v-n – t-v-n- -------------- tkven – tkveni
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? როგო-----გზაურეთ, ბ--ონო-მიულ--? რ---- ი---------- ბ----- მ------ რ-გ-რ ი-ო-ზ-უ-ე-, ბ-ტ-ნ- მ-უ-ე-? -------------------------------- როგორ იმოგზაურეთ, ბატონო მიულერ? 0
rogo--im-g----et,----'ono---uler? r---- i---------- b------ m------ r-g-r i-o-z-u-e-, b-t-o-o m-u-e-? --------------------------------- rogor imogzauret, bat'ono miuler?
Kde je Vaša žena, pán Müller? სა---რ---თქ--ნ- ც---, ---ონ--მი-ლე-? ს-- ა--- თ----- ც---- ბ----- მ------ ს-დ ა-ი- თ-ვ-ნ- ც-ლ-, ბ-ტ-ნ- მ-უ-ე-? ------------------------------------ სად არის თქვენი ცოლი, ბატონო მიულერ? 0
sa---ris-tk-e-- --oli, b--'-n--m-uler? s-- a--- t----- t----- b------ m------ s-d a-i- t-v-n- t-o-i- b-t-o-o m-u-e-? -------------------------------------- sad aris tkveni tsoli, bat'ono miuler?
Vy – Váš, Vaša, Vaše თ-ვ-- – --ვ--ი თ---- – თ----- თ-ვ-ნ – თ-ვ-ნ- -------------- თქვენ – თქვენი 0
tkv-n-- t--e-i t---- – t----- t-v-n – t-v-n- -------------- tkven – tkveni
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? როგო-ი -ყო--ქ-ე-ი--ო--აუ---ა---ა-ბა---- -მ--? რ----- ი-- თ----- მ---------- ქ-------- შ---- რ-გ-რ- ი-ო თ-ვ-ნ- მ-გ-ა-რ-ბ-, ქ-ლ-ა-ო-ო შ-ი-? --------------------------------------------- როგორი იყო თქვენი მოგზაურობა, ქალბატონო შმიტ? 0
r----- -q- t-v-ni m---a-----,-ka---t'--o s-m--'? r----- i-- t----- m---------- k--------- s------ r-g-r- i-o t-v-n- m-g-a-r-b-, k-l-a-'-n- s-m-t-? ------------------------------------------------ rogori iqo tkveni mogzauroba, kalbat'ono shmit'?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? ს-- --ი- -ქვ-ნი ქმარი- -ალ-ატო-ო შმი-? ს-- ა--- თ----- ქ----- ქ-------- შ---- ს-დ ა-ი- თ-ვ-ნ- ქ-ა-ი- ქ-ლ-ა-ო-ო შ-ი-? -------------------------------------- სად არის თქვენი ქმარი, ქალბატონო შმიტ? 0
sa-----------n- ----i--k--ba--o------it'? s-- a--- t----- k----- k--------- s------ s-d a-i- t-v-n- k-a-i- k-l-a-'-n- s-m-t-? ----------------------------------------- sad aris tkveni kmari, kalbat'ono shmit'?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!