Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   mk Присвојни заменки 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шеесет и седум]

67 [shyeyesyet i syedoom]

Присвојни заменки 2

[Prisvoјni zamyenki 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
okuliare о-ила о---- о-и-а ----- очила 0
o-h--a o----- o-h-l- ------ ochila
Zabudol si svoje okuliare. Т---ги-з-борав- сво-т----ил-. Т-- г- з------- с----- о----- Т-ј г- з-б-р-в- с-о-т- о-и-а- ----------------------------- Тој ги заборави своите очила. 0
T----u-----orav- s---tye o-h-l-. T-- g-- z------- s------ o------ T-ј g-i z-b-r-v- s-o-t-e o-h-l-. -------------------------------- Toј gui zaboravi svoitye ochila.
Kde len má svoje okuliare? К--е-с----говит- о----? К--- с- н------- о----- К-д- с- н-г-в-т- о-и-а- ----------------------- Каде се неговите очила? 0
K-------e--y-gu-vi-y- --hila? K---- s-- n---------- o------ K-d-e s-e n-e-u-v-t-e o-h-l-? ----------------------------- Kadye sye nyeguovitye ochila?
hodinky ч-----ик ч------- ч-с-в-и- -------- часовник 0
c--so---k c-------- c-a-o-n-k --------- chasovnik
Jeho hodinky sú pokazené. Не---ио- -асов--- ----си-а-. Н------- ч------- е р------- Н-г-в-о- ч-с-в-и- е р-с-п-н- ---------------------------- Неговиот часовник е расипан. 0
N-egu-v-o- c-as-vni---e-ras---n. N--------- c-------- y- r------- N-e-u-v-o- c-a-o-n-k y- r-s-p-n- -------------------------------- Nyeguoviot chasovnik ye rasipan.
Hodiny visia na stene. Ч-со-ник-т е ---а--н--- ѕи---. Ч--------- е з------ н- ѕ----- Ч-с-в-и-о- е з-к-ч-н н- ѕ-д-т- ------------------------------ Часовникот е закачен на ѕидот. 0
C-a--vn-k-t-ye-----chy-n--a--z-d--. C---------- y- z-------- n- d------ C-a-o-n-k-t y- z-k-c-y-n n- d-i-o-. ----------------------------------- Chasovnikot ye zakachyen na dzidot.
pas па-ош п---- п-с-ш ----- пасош 0
pas-sh p----- p-s-s- ------ pasosh
Stratil svoj pas. Т-- го --губ- -војо--п-со-. Т-- г- з----- с----- п----- Т-ј г- з-г-б- с-о-о- п-с-ш- --------------------------- Тој го загуби својот пасош. 0
Toј-g-- --g-o-bi -vo--t pa-o-h. T-- g-- z------- s----- p------ T-ј g-o z-g-o-b- s-o-o- p-s-s-. ------------------------------- Toј guo zaguoobi svoјot pasosh.
Kde len má svoj pas? Ка-е е н---в-о--пас-ш? К--- е н------- п----- К-д- е н-г-в-о- п-с-ш- ---------------------- Каде е неговиот пасош? 0
K-d---y- nye-u-vi-t p---sh? K---- y- n--------- p------ K-d-e y- n-e-u-v-o- p-s-s-? --------------------------- Kadye ye nyeguoviot pasosh?
oni – ich т-е-–-н-вен т-- – н---- т-е – н-в-н ----------- тие – нивен 0
t--e - -ivyen t--- – n----- t-y- – n-v-e- ------------- tiye – nivyen
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Дец-т--не--о-ат да -и -ајдат св---- --дите--. Д----- н- м---- д- г- н----- с----- р-------- Д-ц-т- н- м-ж-т д- г- н-ј-а- с-о-т- р-д-т-л-. --------------------------------------------- Децата не можат да ги најдат своите родители. 0
D-e--a---nye--o-at -a gui n-јda- svo-ty--r---t--li. D------- n-- m---- d- g-- n----- s------ r--------- D-e-z-t- n-e m-ʐ-t d- g-i n-ј-a- s-o-t-e r-d-t-e-i- --------------------------------------------------- Dyetzata nye moʐat da gui naјdat svoitye rodityeli.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! А-----е-г- -о-ѓ--- н--ни-е -------и! А-- е-- г- д------ н------ р-------- А-а е-е г- д-а-а-т н-в-и-е р-д-т-л-! ------------------------------------ Ама еве ги доаѓаат нивните родители! 0
A-a -e--e-g-i-d-aѓ----n--n---- -odit----! A-- y---- g-- d------ n------- r--------- A-a y-v-e g-i d-a-a-t n-v-i-y- r-d-t-e-i- ----------------------------------------- Ama yevye gui doaѓaat nivnitye rodityeli!
Vy – Váš, Vaša, Vaše Вие---В-ш В-- – В-- В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
Viye –--a-h V--- – V--- V-y- – V-s- ----------- Viye – Vash
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Ка-во --ше-Вашет--па-ув-њ-, -о---ди-е -и---? К---- б--- В----- п-------- г-------- М----- К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-и-е М-л-р- -------------------------------------------- Какво беше Вашето патување, господине Милер? 0
K-kvo -y-shy--Va---et- p-----a-y---gu---o-in-e-Mil-e-? K---- b------ V------- p---------- g---------- M------ K-k-o b-e-h-e V-s-y-t- p-t-o-a-y-, g-o-p-d-n-e M-l-e-? ------------------------------------------------------ Kakvo byeshye Vashyeto patoovaњye, guospodinye Milyer?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Ка-е-е --ша-- с----га- г----д-н--Мил-р? К--- е В----- с------- г-------- М----- К-д- е В-ш-т- с-п-у-а- г-с-о-и-е М-л-р- --------------------------------------- Каде е Вашата сопруга, господине Милер? 0
Kad-- y---a--ata s-pr---u-, g-ospo-i-ye--i-y-r? K---- y- V------ s--------- g---------- M------ K-d-e y- V-s-a-a s-p-o-g-a- g-o-p-d-n-e M-l-e-? ----------------------------------------------- Kadye ye Vashata soproogua, guospodinye Milyer?
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ви--- Ваш В-- – В-- В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
Vi-e-–--a-h V--- – V--- V-y- – V-s- ----------- Viye – Vash
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Ка--- -еш- В-ше-о ---ува-е, ---п--о Шм-т? К---- б--- В----- п-------- г------ Ш---- К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------------- Какво беше Вашето патување, госпоѓо Шмит? 0
K--vo -y--hye-V----et- ---oovaњye,---o--o-- Shmit? K---- b------ V------- p---------- g------- S----- K-k-o b-e-h-e V-s-y-t- p-t-o-a-y-, g-o-p-ѓ- S-m-t- -------------------------------------------------- Kakvo byeshye Vashyeto patoovaњye, guospoѓo Shmit?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Ка-е е --шиот--оп-у-----спо-------? К--- е В----- с------ г------ Ш---- К-д- е В-ш-о- с-п-у-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------- Каде е Вашиот сопруг, госпоѓо Шмит? 0
Ka-ye -- Vash-o----pr-o--,-g-o-p--- -h--t? K---- y- V------ s-------- g------- S----- K-d-e y- V-s-i-t s-p-o-g-, g-o-p-ѓ- S-m-t- ------------------------------------------ Kadye ye Vashiot soproogu, guospoѓo Shmit?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!