Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   zh 物主代词2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67[六十七]

67 [Liùshíqī]

物主代词2

[wù zhǔ dàicí 2]

slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
okuliare 眼镜 眼镜 0
y------ yǎ----g yǎnjìng y-n-ì-g -------
Zabudol si svoje okuliare. 他 把 他- 眼- 忘 了 。 他 把 他的 眼镜 忘 了 。 0
t- b- t- d- y------ w-----. tā b- t- d- y------ w-----. tā bǎ tā de yǎnjìng wàngle. t- b- t- d- y-n-ì-g w-n-l-. --------------------------.
Kde len má svoje okuliare? 他的 眼- 到- 在 哪 ? 他的 眼镜 到底 在 哪 ? 0
T- d- y------ d---- z-- n-? Tā d- y------ d---- z-- n-? Tā de yǎnjìng dàodǐ zài nǎ? T- d- y-n-ì-g d-o-ǐ z-i n-? --------------------------?
hodinky 钟,表 钟,表 0
Z----, b--- Zh---- b--o Zhōng, biǎo Z-ō-g, b-ǎ- -----,-----
Jeho hodinky sú pokazené. 他的 表 坏 了 。 他的 表 坏 了 。 0
t- d- b--- h-----. tā d- b--- h-----. tā de biǎo huàile. t- d- b-ǎ- h-à-l-. -----------------.
Hodiny visia na stene. 钟 挂- 墙 上 。 钟 挂在 墙 上 。 0
Z---- g-- z-- q---- s----. Zh--- g-- z-- q---- s----. Zhōng guà zài qiáng shàng. Z-ō-g g-à z-i q-á-g s-à-g. -------------------------.
pas 护照 护照 0
H----- Hù---o Hùzhào H-z-à- ------
Stratil svoj pas. 他 把 他- 护- 丢 了 。 他 把 他的 护照 丢 了 。 0
t- b- t- d- h----- d----. tā b- t- d- h----- d----. tā bǎ tā de hùzhào diūle. t- b- t- d- h-z-à- d-ū-e. ------------------------.
Kde len má svoj pas? 他的 护- 到- 在 哪- ? 他的 护照 到底 在 哪里 ? 0
T- d- h----- d---- z-- n---? Tā d- h----- d---- z-- n---? Tā de hùzhào dàodǐ zài nǎlǐ? T- d- h-z-à- d-o-ǐ z-i n-l-? ---------------------------?
oni – ich 她–-的 她–她的 0
T- – t- d- Tā – t- de Tā – tā de T- – t- d- ---–------
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. 孩子- 不- 找- 他-- 父母 孩子们 不能 找到 他们的 父母 0
h------- b----- z------ t---- d- f--- há------ b----- z------ t---- d- f--ǔ háizimen bùnéng zhǎodào tāmen de fùmǔ h-i-i-e- b-n-n- z-ǎ-d-o t-m-n d- f-m- -------------------------------------
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! 但是 他-- 父- 来- ! 但是 他们的 父母 来了 ! 0
d----- t---- d- f--- l----! dà---- t---- d- f--- l----! dànshì tāmen de fùmǔ láile! d-n-h- t-m-n d- f-m- l-i-e! --------------------------!
Vy – Váš, Vaša, Vaše 您–-的 您–您的 0
N-- – n-- d- Ní- – n-- de Nín – nín de N-n – n-n d- ----–-------
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? 米勒--- 您- 旅- 怎-- ? 米勒先生, 您的 旅行 怎么样 ? 0
m- l-- x--------, n-- d- l----- z---- y---? mǐ l-- x--------- n-- d- l----- z---- y---? mǐ lēi xiānshēng, nín de lǚxíng zěnme yàng? m- l-i x-ā-s-ē-g, n-n d- l-x-n- z-n-e y-n-? ----------------,-------------------------?
Kde je Vaša žena, pán Müller? 米勒--- 您- 太- 在 哪- ? 米勒先生, 您的 太太 在 哪里 ? 0
M- l-- x--------, n-- d- t----- z-- n---? Mǐ l-- x--------- n-- d- t----- z-- n---? Mǐ lēi xiānshēng, nín de tàitài zài nǎlǐ? M- l-i x-ā-s-ē-g, n-n d- t-i-à- z-i n-l-? ----------------,-----------------------?
Vy – Váš, Vaša, Vaše 您–-的 您–您的 0
N-- – n-- d- Ní- – n-- de Nín – nín de N-n – n-n d- ----–-------
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? 施密---- 您- 旅- 怎-- ? 施密特女士, 您的 旅行 怎么样 ? 0
s-- m- t- n----, n-- d- l----- z---- y---? sh- m- t- n----- n-- d- l----- z---- y---? shī mì tè nǚshì, nín de lǚxíng zěnme yàng? s-ī m- t- n-s-ì, n-n d- l-x-n- z-n-e y-n-? ---------------,-------------------------?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? 施密---- 您- 先- 在 哪- ? 施密特女士, 您的 先生 在 哪里 ? 0
S-- m- t- n----, n-- d- x-------- z-- n---? Sh- m- t- n----- n-- d- x-------- z-- n---? Shī mì tè nǚshì, nín de xiānshēng zài nǎlǐ? S-ī m- t- n-s-ì, n-n d- x-ā-s-ē-g z-i n-l-? ---------------,--------------------------?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!