Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   bn বড় – ছোট

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

৬৮ [আটষট্টি]

68 [Āṭaṣaṭṭi]

বড় – ছোট

[baṛa – chōṭa]

slovenčina bengálčina Prehrať Viac
veľký a malý বড- এ-- ছ-ট বড় এবং ছোট 0
b--- ē--- c---- ba-- ē--- c---a baṛa ēbaṁ chōṭa b-ṛ- ē-a- c-ō-a ---------------
Slon je veľký. হা-- ব-- ৷ হাতি বড় ৷ 0
h--- b--- hā-- b--a hāti baṛa h-t- b-ṛ- ---------
Myš je malá. ইঁ--- ছ-- ৷ ইঁদুর ছোট ৷ 0
i-̐d--- c---- im----- c---a im̐dura chōṭa i-̐d-r- c-ō-a --̐----------
tmavý a svetlý অন----- এ-- উ---ল অন্ধকার এবং উজ্বল 0
a-------- ē--- u----- an------- ē--- u----a andhakāra ēbaṁ ujbala a-d-a-ā-a ē-a- u-b-l- ---------------------
Noc je tmavá. রা- অ------ হ- ৷ রাত অন্ধকার হয় ৷ 0
r--- a-------- h--- rā-- a-------- h--a rāta andhakāra haẏa r-t- a-d-a-ā-a h-ẏ- -------------------
Deň je svetlý. দি- উ---- হ- ৷ দিন উজ্বল হয় ৷ 0
d--- u----- h--- di-- u----- h--a dina ujbala haẏa d-n- u-b-l- h-ẏ- ----------------
starý a mladý বৃ--- / ব----- এ-- য--- / য---ী বৃদ্ধ / বৃদ্ধা এবং যুবক / যুবতী 0
b-̥d'd-- / b-̥d'd-- ē--- y----- / y----- br------ / b------- ē--- y----- / y----ī br̥d'dha / br̥d'dhā ēbaṁ yubaka / yubatī b-̥d'd-a / b-̥d'd-ā ē-a- y-b-k- / y-b-t- --̥-'----/---̥-'----------------/-------
Náš dedko je veľmi starý. আম---- ঠ------ / দ--- খ--- ব---- ৷ আমাদের ঠাকুরদা / দাদু খুবই বৃদ্ধ ৷ 0
ā------ ṭ-------- / d--- k----'i b-̥d'd-- ām----- ṭ-------- / d--- k------ b------a āmādēra ṭhākuradā / dādu khuba'i br̥d'dha ā-ā-ē-a ṭ-ā-u-a-ā / d-d- k-u-a'i b-̥d'd-a ------------------/-----------'----̥-'---
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. ৭০ ব-- আ-- স- য--- ছ-- ৷ ৭০ বছর আগে সে যুবক ছিল ৷ 0
70 b------ ā-- s- y----- c---- 70 b------ ā-- s- y----- c---a 70 bachara āgē sē yubaka chila 70 b-c-a-a ā-ē s- y-b-k- c-i-a 70----------------------------
pekný a škaredý সু---- এ-- ক----ত সুন্দর এবং কুৎসিত 0
s------ ē--- k------ su----- ē--- k-----a sundara ēbaṁ kuṯsita s-n-a-a ē-a- k-ṯ-i-a --------------------
Motýľ je pekný. প্------ স----- হ- ৷ প্রজাপতি সুন্দর হয় ৷ 0
p-------- s------ h--- pr------- s------ h--a prajāpati sundara haẏa p-a-ā-a-i s-n-a-a h-ẏ- ----------------------
Pavúk je škaredý. মা----- ক----- হ- ৷ মাকড়সা কুৎসিত হয় ৷ 0
m------- k------ h--- mā------ k------ h--a mākaṛasā kuṯsita haẏa m-k-ṛ-s- k-ṯ-i-a h-ẏ- ---------------------
tlstý a chudý মো-- এ-- র--া মোটা এবং রোগা 0
m--- ē--- r--- mō-- ē--- r--ā mōṭā ēbaṁ rōgā m-ṭ- ē-a- r-g- --------------
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. যে ম----- ও-- ১-- ক--- ত--- ম--- ৷ যে মহিলার ওজন ১০০ কেজি তিনি মোটা ৷ 0
y- m------- ō---- 100 k--- t--- m--- yē m------- ō---- 100 k--- t--- m--ā yē mahilāra ōjana 100 kēji tini mōṭā y- m-h-l-r- ō-a-a 100 k-j- t-n- m-ṭ- ------------------100---------------
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. যে প------ ও-- ৫- ক--- ত--- র--- ৷ যে পুরুষের ওজন ৫০ কেজি তিনি রোগা ৷ 0
y- p------- ō---- 50 k--- t--- r--- yē p------- ō---- 50 k--- t--- r--ā yē puruṣēra ōjana 50 kēji tini rōgā y- p-r-ṣ-r- ō-a-a 50 k-j- t-n- r-g- ------------------50---------------
drahý a lacný দা-- এ-- স---া দামী এবং সস্তা 0
d--- ē--- s---- dā-- ē--- s---ā dāmī ēbaṁ sastā d-m- ē-a- s-s-ā ---------------
Auto je drahé. গা----- দ--- ৷ গাড়ীটা দামী ৷ 0
g----- d--- gā---- d--ī gāṛīṭā dāmī g-ṛ-ṭ- d-m- -----------
Noviny sú lacné. খব--- ক----- স---- ৷ খবরের কাগজটি সস্তা ৷ 0
k-------- k------- s---- kh------- k------- s---ā khabarēra kāgajaṭi sastā k-a-a-ē-a k-g-j-ṭ- s-s-ā ------------------------

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...