Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   eo granda - malgranda

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [sesdek ok]

granda - malgranda

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
veľký a malý gr--d--kaj -a----nda g----- k-- m-------- g-a-d- k-j m-l-r-n-a -------------------- granda kaj malgranda 0
Slon je veľký. La----f-n-o-e--as g-a-d-. L- e------- e---- g------ L- e-e-a-t- e-t-s g-a-d-. ------------------------- La elefanto estas granda. 0
Myš je malá. L- ---o ---a--m---r-nd-. L- m--- e---- m--------- L- m-s- e-t-s m-l-r-n-a- ------------------------ La muso estas malgranda. 0
tmavý a svetlý mal-e-a --j he-a m------ k-- h--- m-l-e-a k-j h-l- ---------------- malhela kaj hela 0
Noc je tmavá. La ------e-ta- ---hela. L- n---- e---- m------- L- n-k-o e-t-s m-l-e-a- ----------------------- La nokto estas malhela. 0
Deň je svetlý. La-t-g- --t-- -e-a. L- t--- e---- h---- L- t-g- e-t-s h-l-. ------------------- La tago estas hela. 0
starý a mladý m---u-a -a--j--a m------ k-- j--- m-l-u-a k-j j-n- ---------------- maljuna kaj juna 0
Náš dedko je veľmi starý. Nia---- e-ta- tre m-l-una. N-- a-- e---- t-- m------- N-a a-o e-t-s t-e m-l-u-a- -------------------------- Nia avo estas tre maljuna. 0
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. An----------oj l- -stis-a--o--- --n-. A---- 7- j---- l- e---- a------ j---- A-t-ŭ 7- j-r-j l- e-t-s a-k-r-ŭ j-n-. ------------------------------------- Antaŭ 70 jaroj li estis ankoraŭ juna. 0
pekný a škaredý bela-ka- --l-ela b--- k-- m------ b-l- k-j m-l-e-a ---------------- bela kaj malbela 0
Motýľ je pekný. L--pap---o-e--as----a. L- p------ e---- b---- L- p-p-l-o e-t-s b-l-. ---------------------- La papilio estas bela. 0
Pavúk je škaredý. La ar---o -s-a---------. L- a----- e---- m------- L- a-a-e- e-t-s m-l-e-a- ------------------------ La araneo estas malbela. 0
tlstý a chudý d--- -aj --l-i-a d--- k-- m------ d-k- k-j m-l-i-a ---------------- dika kaj maldika 0
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. V----- pe--nta 10--k--estas -i--. V----- p------ 1-- k- e---- d---- V-r-n- p-z-n-a 1-0 k- e-t-s d-k-. --------------------------------- Virino pezanta 100 kg estas dika. 0
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Vir- peza--a--- k- --t-s-ma--ik-. V--- p------ 5- k- e---- m------- V-r- p-z-n-a 5- k- e-t-s m-l-i-a- --------------------------------- Viro pezanta 50 kg estas maldika. 0
drahý a lacný mu--e-osta k-j m--m-ltek-sta m--------- k-- m------------ m-l-e-o-t- k-j m-l-u-t-k-s-a ---------------------------- multekosta kaj malmultekosta 0
Auto je drahé. La a-t-----a- -ulte--s--. L- a--- e---- m---------- L- a-t- e-t-s m-l-e-o-t-. ------------------------- La aŭto estas multekosta. 0
Noviny sú lacné. La-----t--e-t-s--al-ul---o---. L- g----- e---- m------------- L- g-z-t- e-t-s m-l-u-t-k-s-a- ------------------------------ La gazeto estas malmultekosta. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...