Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   ky big – small

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [алтымыш сегиз]

68 [altımış segiz]

big – small

[çoŋ - kiçinekey]

slovenčina kirgizština Prehrať Viac
veľký a malý чо- ж--- к----е чоң жана кичине 0
ç-- j--- k----- ço- j--- k----e çoŋ jana kiçine ç-ŋ j-n- k-ç-n- ---------------
Slon je veľký. Пи- ч--. Пил чоң. 0
P-- ç--. Pi- ç--. Pil çoŋ. P-l ç-ŋ. -------.
Myš je malá. Чы---- к--------. Чычкан кичинекей. 0
Ç----- k--------. Çı---- k--------. Çıçkan kiçinekey. Ç-ç-a- k-ç-n-k-y. ----------------.
tmavý a svetlý ка----- ж--- ж---к караңгы жана жарык 0
k------ j--- j---- ka----- j--- j---k karaŋgı jana jarık k-r-ŋ-ı j-n- j-r-k ------------------
Noc je tmavá. Тү- к------. Түн караңгы. 0
T-- k------. Tü- k------. Tün karaŋgı. T-n k-r-ŋ-ı. -----------.
Deň je svetlý. Кү- ж----. Күн жарык. 0
K-- j----. Kü- j----. Kün jarık. K-n j-r-k. ---------.
starý a mladý ка-- ж--- ж-ш кары жана жаш 0
k--- j--- j-- ka-- j--- j-ş karı jana jaş k-r- j-n- j-ş -------------
Náš dedko je veľmi starý. Би---- ч-- а----- а---- к---. Биздин чоң атабыз абдан кары. 0
B----- ç-- a----- a---- k---. Bi---- ç-- a----- a---- k---. Bizdin çoŋ atabız abdan karı. B-z-i- ç-ŋ a-a-ı- a-d-n k-r-. ----------------------------.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Ал 70 ж-- м---- а-- ж-- б----. Ал 70 жыл мурун али жаш болчу. 0
A- 70 j-- m---- a-- j-- b----. Al 70 j-- m---- a-- j-- b----. Al 70 jıl murun ali jaş bolçu. A- 70 j-l m-r-n a-i j-ş b-l-u. ---70------------------------.
pekný a škaredý су--- ж--- к-----з сулуу жана көрксүз 0
s---- j--- k------ su--- j--- k-----z suluu jana körksüz s-l-u j-n- k-r-s-z ------------------
Motýľ je pekný. Кө----- с----. Көпөлөк сулуу. 0
K------ s----. Kö----- s----. Köpölök suluu. K-p-l-k s-l-u. -------------.
Pavúk je škaredý. Жө------ к------. Жөргөмүш көрксүз. 0
J------- k------. Jö------ k------. Jörgömüş körksüz. J-r-ö-ü- k-r-s-z. ----------------.
tlstý a chudý се--- ж--- а--к семиз жана арык 0
s---- j--- a--- se--- j--- a--k semiz jana arık s-m-z j-n- a-ı- ---------------
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. 100 к-------- с--------- а-- с---- б---- с------. 100 килограмм салмактагы аял семиз болуп саналат. 0
100 k-------- s--------- a--- s---- b---- s------. 100 k-------- s--------- a--- s---- b---- s------. 100 kilogramm salmaktagı ayal semiz bolup sanalat. 100 k-l-g-a-m s-l-a-t-g- a-a- s-m-z b-l-p s-n-l-t. 100----------------------------------------------.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. 50 к-------- с--------- к--- а--- б---- э--------. 50 килограмм салмактагы киши арык болуп эсептелет. 0
50 k-------- s--------- k--- a--- b---- e--------. 50 k-------- s--------- k--- a--- b---- e--------. 50 kilogramm salmaktagı kişi arık bolup eseptelet. 50 k-l-g-a-m s-l-a-t-g- k-ş- a-ı- b-l-p e-e-t-l-t. 50-----------------------------------------------.
drahý a lacný кы---- ж--- а---н кымбат жана арзан 0
k----- j--- a---- kı---- j--- a---n kımbat jana arzan k-m-a- j-n- a-z-n -----------------
Auto je drahé. Ав------ к-----. Автоунаа кымбат. 0
A------- k-----. Av------ k-----. Avtounaa kımbat. A-t-u-a- k-m-a-. ---------------.
Noviny sú lacné. Ге--- а----. Гезит арзан. 0
G---- a----. Ge--- a----. Gezit arzan. G-z-t a-z-n. -----------.

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...