Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   lv liels – mazs

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [sešdesmit astoņi]

liels – mazs

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
veľký a malý li-ls un m--s l---- u- m--- l-e-s u- m-z- ------------- liels un mazs 0
Slon je veľký. Z-lon-- ir li---. Z------ i- l----- Z-l-n-s i- l-e-s- ----------------- Zilonis ir liels. 0
Myš je malá. Pel- ir-----. P--- i- m---- P-l- i- m-z-. ------------- Pele ir maza. 0
tmavý a svetlý tu-š--u- --išs t---- u- g---- t-m-s u- g-i-s -------------- tumšs un gaišs 0
Noc je tmavá. Nakts ir-t---a. N---- i- t----- N-k-s i- t-m-a- --------------- Nakts ir tumša. 0
Deň je svetlý. Di-n- i--gaiša. D---- i- g----- D-e-a i- g-i-a- --------------- Diena ir gaiša. 0
starý a mladý vecs-un -au-s v--- u- j---- v-c- u- j-u-s ------------- vecs un jauns 0
Náš dedko je veľmi starý. M--u vectēv---r---ti-----. M--- v------ i- ļ--- v---- M-s- v-c-ē-s i- ļ-t- v-c-. -------------------------- Mūsu vectēvs ir ļoti vecs. 0
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Pi-m- 70-g-d-em v-ņš---l -ij- ---n-. P---- 7- g----- v--- v-- b--- j----- P-r-s 7- g-d-e- v-ņ- v-l b-j- j-u-s- ------------------------------------ Pirms 70 gadiem viņš vēl bija jauns. 0
pekný a škaredý sk-i-t- un---g---s s------ u- n------ s-a-s-s u- n-g-ī-s ------------------ skaists un neglīts 0
Motýľ je pekný. T-u-enis i--sk-ists. T------- i- s------- T-u-e-i- i- s-a-s-s- -------------------- Taurenis ir skaists. 0
Pavúk je škaredý. Zi--ek-i- -- --glī-s. Z-------- i- n------- Z-r-e-l-s i- n-g-ī-s- --------------------- Zirneklis ir neglīts. 0
tlstý a chudý re-ns -- tie-s r---- u- t---- r-s-s u- t-e-s -------------- resns un tievs 0
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. 10---ilo--a--s -m------------ -r r--n-. 1-- k--------- s---- s------- i- r----- 1-0 k-l-g-a-u- s-a-a s-e-i-t- i- r-s-a- --------------------------------------- 100 kilogramus smaga sieviete ir resna. 0
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. 5- k-logra-u---mag- -īr---i- i- --e-s. 5- k--------- s---- v------- i- t----- 5- k-l-g-a-u- s-a-s v-r-e-i- i- t-e-s- -------------------------------------- 50 kilogramus smags vīrietis ir tievs. 0
drahý a lacný d-rgs----lēts d---- u- l--- d-r-s u- l-t- ------------- dārgs un lēts 0
Auto je drahé. Ma-īna i- -ā--a. M----- i- d----- M-š-n- i- d-r-a- ---------------- Mašīna ir dārga. 0
Noviny sú lacné. Avī----- ---a. A---- i- l---- A-ī-e i- l-t-. -------------- Avīze ir lēta. 0

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...