Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   mk голем – мал

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шеесет и осум]

68 [shyeyesyet i osoom]

голем – мал

[guolyem – mal]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
veľký a malý гол-м - -ал г---- и м-- г-л-м и м-л ----------- голем и мал 0
g-o---m-----l g------ i m-- g-o-y-m i m-l ------------- guolyem i mal
Slon je veľký. Слон---е-го-ем. С----- е г----- С-о-о- е г-л-м- --------------- Слонот е голем. 0
Slo--t---------em. S----- y- g------- S-o-o- y- g-o-y-m- ------------------ Slonot ye guolyem.
Myš je malá. Г-у--цо--- -ал. Г------- е м--- Г-у-е-о- е м-л- --------------- Глушецот е мал. 0
G---os----z-t -e---l. G------------ y- m--- G-l-o-h-e-z-t y- m-l- --------------------- Gulooshyetzot ye mal.
tmavý a svetlý т-ме- и---ет-л т---- и с----- т-м-н и с-е-о- -------------- темен и светол 0
t--m-e- - svy-t-l t------ i s------ t-e-y-n i s-y-t-l ----------------- tyemyen i svyetol
Noc je tmavá. Ноќта е-те-на. Н---- е т----- Н-ќ-а е т-м-а- -------------- Ноќта е темна. 0
N-k-t- y--t-emna. N----- y- t------ N-k-t- y- t-e-n-. ----------------- Nokjta ye tyemna.
Deň je svetlý. Де--т - ---то-. Д---- е с------ Д-н-т е с-е-о-. --------------- Денот е светол. 0
Dy---t--e-s-y--ol. D----- y- s------- D-e-o- y- s-y-t-l- ------------------ Dyenot ye svyetol.
starý a mladý с--р и----д с--- и м--- с-а- и м-а- ----------- стар и млад 0
st-- i----d s--- i m--- s-a- i m-a- ----------- star i mlad
Náš dedko je veľmi starý. Н-шиот-де-- --мн--у с-а-. Н----- д--- е м---- с---- Н-ш-о- д-д- е м-о-у с-а-. ------------------------- Нашиот дедо е многу стар. 0
N----o- -y--o-y- --o-u-o--t-r. N------ d---- y- m------ s---- N-s-i-t d-e-o y- m-o-u-o s-a-. ------------------------------ Nashiot dyedo ye mnoguoo star.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. Пре- 70 ---и-и -еш----те-млад. П--- 7- г----- б--- у--- м---- П-е- 7- г-д-н- б-ш- у-т- м-а-. ------------------------------ Пред 70 години беше уште млад. 0
Pr--d--0--u---n- by---y--o--hty- -la-. P---- 7- g------ b------ o------ m---- P-y-d 7- g-o-i-i b-e-h-e o-s-t-e m-a-. -------------------------------------- Pryed 70 guodini byeshye ooshtye mlad.
pekný a škaredý уб-- и -рд у--- и г-- у-а- и г-д ---------- убав и грд 0
o-bav i--urd o---- i g--- o-b-v i g-r- ------------ oobav i gurd
Motýľ je pekný. Пе--р---ат--е--ба-а. П---------- е у----- П-п-р-т-а-а е у-а-а- -------------------- Пеперутката е убава. 0
P---y--oot-a-a ye---ba--. P------------- y- o------ P-e-y-r-o-k-t- y- o-b-v-. ------------------------- Pyepyerootkata ye oobava.
Pavúk je škaredý. Паја-о- --гр-. П------ е г--- П-ј-к-т е г-д- -------------- Пајакот е грд. 0
P-јako- ---g-rd. P------ y- g---- P-ј-k-t y- g-r-. ---------------- Paјakot ye gurd.
tlstý a chudý деб-л-и-слаб / т---к д---- и с--- / т---- д-б-л и с-а- / т-н-к -------------------- дебел и слаб / тенок 0
dy-by-l - slab - t--nok d------ i s--- / t----- d-e-y-l i s-a- / t-e-o- ----------------------- dyebyel i slab / tyenok
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Ж-на со 1-- к-лог-а-и-----б-ла. Ж--- с- 1-- к-------- е д------ Ж-н- с- 1-0 к-л-г-а-и е д-б-л-. ------------------------------- Жена со 100 килограми е дебела. 0
ʐ---a s- 1-- -i-o-u-ami y--dy--y-la. ʐ---- s- 1-- k--------- y- d-------- ʐ-e-a s- 1-0 k-l-g-r-m- y- d-e-y-l-. ------------------------------------ ʐyena so 100 kilogurami ye dyebyela.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Ма---о 50 -и-о--а-и-- сл-б. М-- с- 5- к-------- е с---- М-ж с- 5- к-л-г-а-и е с-а-. --------------------------- Маж со 50 килограми е слаб. 0
M-ʐ so 50 -i-----a-- y- -l--. M-- s- 5- k--------- y- s---- M-ʐ s- 5- k-l-g-r-m- y- s-a-. ----------------------------- Maʐ so 50 kilogurami ye slab.
drahý a lacný с--п и-е--ин с--- и е---- с-а- и е-т-н ------------ скап и евтин 0
s-ap----e-t-n s--- i y----- s-a- i y-v-i- ------------- skap i yevtin
Auto je drahé. А-т-мо-ил-т е скап. А---------- е с---- А-т-м-б-л-т е с-а-. ------------------- Автомобилот е скап. 0
Avt-m------ ye --ap. A---------- y- s---- A-t-m-b-l-t y- s-a-. -------------------- Avtomobilot ye skap.
Noviny sú lacné. Ве-н--от --евт--. В------- е е----- В-с-и-о- е е-т-н- ----------------- Весникот е евтин. 0
Vy-s-i----ye ye-t-n. V-------- y- y------ V-e-n-k-t y- y-v-i-. -------------------- Vyesnikot ye yevtin.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...