Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   no stor – liten

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [sekstiåtte]

stor – liten

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
veľký a malý s-or-og lit-n s--- o- l---- s-o- o- l-t-n ------------- stor og liten 0
Slon je veľký. E-e---t----r-s---. E-------- e- s---- E-e-a-t-n e- s-o-. ------------------ Elefanten er stor. 0
Myš je malá. Musa -- li-en. M--- e- l----- M-s- e- l-t-n- -------------- Musa er liten. 0
tmavý a svetlý m-r---- l-s m--- o- l-- m-r- o- l-s ----------- mørk og lys 0
Noc je tmavá. Natt-- -- mø--. N----- e- m---- N-t-e- e- m-r-. --------------- Natten er mørk. 0
Deň je svetlý. Da-e--e- --s. D---- e- l--- D-g-n e- l-s- ------------- Dagen er lys. 0
starý a mladý gam-el-o----g g----- o- u-- g-m-e- o- u-g ------------- gammel og ung 0
Náš dedko je veľmi starý. Best-f-ren---r er v--d-- -a-m-l. B--------- v-- e- v----- g------ B-s-e-a-e- v-r e- v-l-i- g-m-e-. -------------------------------- Bestefaren vår er veldig gammel. 0
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. F-r-sytt- år--id-- --r ha-----. F-- s---- å- s---- v-- h-- u--- F-r s-t-i å- s-d-n v-r h-n u-g- ------------------------------- For sytti år siden var han ung. 0
pekný a škaredý pe- o-----gg p-- o- s---- p-n o- s-y-g ------------ pen og stygg 0
Motýľ je pekný. So--e-fugle- -----n. S----------- e- p--- S-m-e-f-g-e- e- p-n- -------------------- Sommerfuglen er pen. 0
Pavúk je škaredý. Edd---oppen--- s--gg. E---------- e- s----- E-d-r-o-p-n e- s-y-g- --------------------- Edderkoppen er stygg. 0
tlstý a chudý tykk o---ynn t--- o- t--- t-k- o- t-n- ------------ tykk og tynn 0
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. En -v--n--p--hu---- ki-o--- t-k-. E- k----- p- h----- k--- e- t---- E- k-i-n- p- h-n-r- k-l- e- t-k-. --------------------------------- En kvinne på hundre kilo er tykk. 0
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. En-m-n- -- f-mti kilo -r --n-. E- m--- p- f---- k--- e- t---- E- m-n- p- f-m-i k-l- e- t-n-. ------------------------------ En mann på femti kilo er tynn. 0
drahý a lacný d-r o- b-l-ig d-- o- b----- d-r o- b-l-i- ------------- dyr og billig 0
Auto je drahé. B-l-n--- d--. B---- e- d--- B-l-n e- d-r- ------------- Bilen er dyr. 0
Noviny sú lacné. A-i--n e- --l-i-. A----- e- b------ A-i-e- e- b-l-i-. ----------------- Avisen er billig. 0

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...