Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   ru Большой / -ая – маленький / -ая

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шестьдесят восемь]

68 [shestʹdesyat vosemʹ]

Большой / -ая – маленький / -ая

[Bolʹshoy / -aya – malenʹkiy / -aya]

slovenčina ruština Prehrať Viac
veľký a malý Бо----- / --- и м-------- / --я Большой / -ая и маленький / -ая 0
B------- / -a-- i m-------- / -a-- Bo------ / ---- i m-------- / ---a Bolʹshoy / -aya i malenʹkiy / -aya B-l-s-o- / -a-a i m-l-n-k-y / -a-a ---------/------------------/-----
Slon je veľký. Сл-- б------. Слон большой. 0
S--- b-------. Sl-- b-------. Slon bolʹshoy. S-o- b-l-s-o-. -------------.
Myš je malá. Мы-- м--------. Мышь маленькая. 0
M---- m---------. My--- m---------. Myshʹ malenʹkaya. M-s-ʹ m-l-n-k-y-. ----------------.
tmavý a svetlý Тё---- / --- и с------ / --я Тёмный / -ая и светлый / -ая 0
T----- / -a-- i s------ / -a-- Të---- / ---- i s------ / ---a Tëmnyy / -aya i svetlyy / -aya T-m-y- / -a-a i s-e-l-y / -a-a -------/----------------/-----
Noc je tmavá. Но-- т-----. Ночь тёмная. 0
N---- t------. No--- t------. Nochʹ tëmnaya. N-c-ʹ t-m-a-a. -------------.
Deň je svetlý. Де-- с------. День светлый. 0
D--- s------. De-- s------. Denʹ svetlyy. D-n- s-e-l-y. ------------.
starý a mladý Ст---- / --- и м------ / --я Старый / -ая и молодой / -ая 0
S----- / -a-- i m------ / -a-- St---- / ---- i m------ / ---a Staryy / -aya i molodoy / -aya S-a-y- / -a-a i m-l-d-y / -a-a -------/----------------/-----
Náš dedko je veľmi starý. На- д------ о---- с-----. Наш дедушка очень старый. 0
N--- d------- o----- s-----. Na-- d------- o----- s-----. Nash dedushka ochenʹ staryy. N-s- d-d-s-k- o-h-n- s-a-y-. ---------------------------.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. 70 л-- н---- о- е-- б-- м------. 70 лет назад он ещё был молодым. 0
70 l-- n---- o- y------ b-- m------. 70 l-- n---- o- y------ b-- m------. 70 let nazad on yeshchë byl molodym. 70 l-t n-z-d o- y-s-c-ë b-l m-l-d-m. 70---------------------------------.
pekný a škaredý Кр------ / --- и у-------- / --я Красивый / -ая и уродливый / -ая 0
K------- / -a-- i u-------- / -a-- Kr------ / ---- i u-------- / ---a Krasivyy / -aya i urodlivyy / -aya K-a-i-y- / -a-a i u-o-l-v-y / -a-a ---------/------------------/-----
Motýľ je pekný. Ба----- к-------. Бабочка красивая. 0
B------- k--------. Ba------ k--------. Babochka krasivaya. B-b-c-k- k-a-i-a-a. ------------------.
Pavúk je škaredý. Па-- у--------. Паук уродливый. 0
P--- u--------. Pa-- u--------. Pauk urodlivyy. P-u- u-o-l-v-y. --------------.
tlstý a chudý То----- / --- и х---- / --я Толстый / -ая и худой / -ая 0
T------ / -a-- i k----- / -a-- To----- / ---- i k----- / ---a Tolstyy / -aya i khudoy / -aya T-l-t-y / -a-a i k-u-o- / -a-a --------/---------------/-----
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Же------ в------ 100 к----------- т------. Женщина, весящая 100 килограммов, толстая. 0
Z----------, v----------- 100 k----------, t-------. Zh---------- v----------- 100 k----------- t-------. Zhenshchina, vesyashchaya 100 kilogrammov, tolstaya. Z-e-s-c-i-a, v-s-a-h-h-y- 100 k-l-g-a-m-v, t-l-t-y-. -----------,--------------100------------,---------.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Му------ в------ 50 к----------- х----. Мужчина, весящий 50 килограммов, худой. 0
M--------, v---------- 50 k----------, k-----. Mu-------- v---------- 50 k----------- k-----. Muzhchina, vesyashchiy 50 kilogrammov, khudoy. M-z-c-i-a, v-s-a-h-h-y 50 k-l-g-a-m-v, k-u-o-. ---------,-------------50------------,-------.
drahý a lacný До----- / --- и д------ / --я Дорогой / -ая и дёшевый / -ая 0
D------ / -a-- i d------- / -a-- Do----- / ---- i d------- / ---a Dorogoy / -aya i dëshevyy / -aya D-r-g-y / -a-a i d-s-e-y- / -a-a --------/-----------------/-----
Auto je drahé. Ма---- д------. Машина дорогая. 0
M------ d-------. Ma----- d-------. Mashina dorogaya. M-s-i-a d-r-g-y-. ----------------.
Noviny sú lacné. Га---- д------. Газета дешёвая. 0
G----- d--------. Ga---- d--------. Gazeta deshëvaya. G-z-t- d-s-ë-a-a. ----------------.

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...