Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   ti ዓቢ - ንእሽቶ

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [ሱሳንሸሞንተን]

68 [susanishemoniteni]

ዓቢ - ንእሽቶ

[‘abī - ni’ishito]

slovenčina tigriňa Prehrať Viac
veľký a malý ዓብ- ን----ን ዓብን ንእሽቶይን 0
‘a---- n-’i--------- ‘a---- n-----------i ‘abini ni’ishitoyini ‘a-i-i n-’i-h-t-y-n- ‘--------’----------
Slon je veľký. እቲ ሓ--- ዓ- እ-። እቲ ሓርማዝ ዓቢ እዩ። 0
i-- ḥa------ ‘a-- i--። it- h-------- ‘--- i--። itī ḥarimazi ‘abī iyu። i-ī ḥa-i-a-i ‘a-ī i-u። -----̣--------‘-------።
Myš je malá. እታ ኣ--- ን---- እ-። እታ ኣንጨዋ ንእሽቶይ እያ። 0
i-- a----’e-- n-’i------- i--። it- a-------- n---------- i--። ita anich’ewa ni’ishitoyi iya። i-a a-i-h’e-a n-’i-h-t-y- i-a። ---------’------’------------።
tmavý a svetlý ድቡ-- ብ--ን ድቡንን ብሩህን 0
d------- b------- di------ b------i dibunini biruhini d-b-n-n- b-r-h-n- -----------------
Noc je tmavá. ለይ- ድ--/ጸ--- እ-። ለይቲ ድቡን/ጸልማት እዩ። 0
l----- d-----/t-’e------ i--። le---- d-----/t--------- i--። leyitī dibuni/ts’elimati iyu። l-y-t- d-b-n-/t-’e-i-a-i i-u። -------------/--’-----------።
Deň je svetlý. መዓ-- ብ-- እ-። መዓልቲ ብሩህ እዩ። 0
m-‘a---- b----- i--። me------ b----- i--። me‘alitī biruhi iyu። m-‘a-i-ī b-r-h- i-u። --‘----------------።
starý a mladý ኣረ--- መ----ን ኣረጊትን መንእሰይን 0
a-------- m---’i------ ar------- m----------i aregītini meni’iseyini a-e-ī-i-i m-n-’i-e-i-i --------------’-------
Náš dedko je veľmi starý. ኣቦ--- ኣ-- ኣ--- እ-። ኣቦሓጎና ኣዝዩ ኣረኢጉ እዩ። 0
a---̣a---- a---- a--’ī-- i--። ab-------- a---- a------ i--። aboḥagona aziyu are’īgu iyu። a-o-̣a-o-a a-i-u a-e’ī-u i-u። ----̣---------------’-------።
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. ንሱ ቅ-- 70 ዓ--- መ---- እ- ኔ-። ንሱ ቅድሚ 70 ዓመታት መንእሰይ እዩ ኔሩ። 0
n--- k’i---- 70 ‘a------ m---’i---- i-- n---። ni-- k------ 70 ‘------- m--------- i-- n---። nisu k’idimī 70 ‘ametati meni’iseyi iyu nēru። n-s- k’i-i-ī 70 ‘a-e-a-i m-n-’i-e-i i-u n-r-። ------’------70-‘------------’--------------።
pekný a škaredý ጽቡ-- ክ--ን ጽቡቕን ክፉእን 0
t-’i---̱’i-- k---’i-- ts---------- k------i ts’ibuḵ’ini kifu’ini t-’i-u-̱’i-i k-f-’i-i --’----̱’--------’---
Motýľ je pekný. እታ ጽ----- ኣ-- ጽ--- እ-። እታ ጽንብላሊዕ ኣዝዩ ጽቡቕቲ እያ። 0
i-- t-’i--------‘i a---- t-’i---̱’i-- i--። it- t------------- a---- t----------- i--። ita ts’inibilalī‘i aziyu ts’ibuḵ’itī iya። i-a t-’i-i-i-a-ī‘i a-i-u t-’i-u-̱’i-ī i-a። ------’---------‘----------’----̱’-------።
Pavúk je škaredý. እታ ሳ-- ክ--- እ-። እታ ሳሬት ክፍእቲ እያ። 0
i-- s----- k---’i-- i--። it- s----- k------- i--። ita sarēti kifi’itī iya። i-a s-r-t- k-f-’i-ī i-a። ---------------’-------።
tlstý a chudý ሮጊ-- ቀ--ን ሮጊድን ቀጢንን 0
r------- k’e-’ī---- ro------ k--------i rogīdini k’et’īnini r-g-d-n- k’e-’ī-i-i ----------’--’-----
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. ሓን- 100 ኪ- እ---- ሰ--- ሮ-- እ-። ሓንቲ 100 ኪሎ እትምዘን ሰበይቲ ሮጋድ እያ። 0
ḥa---- 100 k--- i-------- s------- r----- i--። ḥ----- 100 k--- i-------- s------- r----- i--። ḥanitī 100 kīlo itimizeni sebeyitī rogadi iya። ḥa-i-ī 100 k-l- i-i-i-e-i s-b-y-t- r-g-d- i-a። -̣------100-----------------------------------።
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. ሓደ 50 ኪ- ዝ--- ሰ--- ቀ-- እ-። ሓደ 50 ኪሎ ዝምዘን ሰብኣይ ቀጢን እዩ። 0
ḥa-- 50 k--- z------- s---’a-- k’e-’ī-- i--። ḥ--- 50 k--- z------- s------- k------- i--። ḥade 50 kīlo zimizeni sebi’ayi k’et’īni iyu። ḥa-e 50 k-l- z-m-z-n- s-b-’a-i k’e-’ī-i i-u። -̣----50-------------------’-----’--’-------።
drahý a lacný ክቡ-- ሕ--ን ክቡርን ሕሱርን 0
k------- ḥi------ ki------ h-------i kiburini ḥisurini k-b-r-n- ḥi-u-i-i ----------̣-------
Auto je drahé. እታ መ-- ከ--- እ-። እታ መኪና ከብርቲ እያ። 0
i-- m----- k------- i--። it- m----- k------- i--። ita mekīna kebiritī iya። i-a m-k-n- k-b-r-t- i-a። -----------------------።
Noviny sú lacné. እቲ ጋ-- ሕ-- እ-። እቲ ጋዜጣ ሕሱር እዩ። 0
i-- g----’a ḥi---- i--። it- g------ h------ i--። itī gazēt’a ḥisuri iyu። i-ī g-z-t’a ḥi-u-i i-u። ---------’---̣---------።

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...