Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   uk Великий – малий

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шістдесят вісім]

68 [shistdesyat visim]

Великий – малий

[Velykyy̆ – malyy̆]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
veľký a malý Ве-ик---і ----й В------ і м---- В-л-к-й і м-л-й --------------- Великий і малий 0
V-l--yy̆ i-----y̆ V------- i m----- V-l-k-y- i m-l-y- ----------------- Velykyy̆ i malyy̆
Slon je veľký. Сл-н ве-и-ий. С--- в------- С-о- в-л-к-й- ------------- Слон великий. 0
Slo- v-l--y-̆. S--- v-------- S-o- v-l-k-y-. -------------- Slon velykyy̆.
Myš je malá. М--а--але-ьк-. М--- м-------- М-ш- м-л-н-к-. -------------- Миша маленька. 0
M-s----a---ʹ-a. M---- m-------- M-s-a m-l-n-k-. --------------- Mysha malenʹka.
tmavý a svetlý Т-м-ий-і-яс-ий Т----- і я---- Т-м-и- і я-н-й -------------- Темний і ясний 0
Te---y̆-i-yasn-y̆ T------ i y------ T-m-y-̆ i y-s-y-̆ ----------------- Temnyy̆ i yasnyy̆
Noc je tmavá. Н--------. Н-- т----- Н-ч т-м-а- ---------- Ніч темна. 0
N-c- t---a. N--- t----- N-c- t-m-a- ----------- Nich temna.
Deň je svetlý. День-я--и-. Д--- я----- Д-н- я-н-й- ----------- День ясний. 0
De-ʹ y--n-y̆. D--- y------- D-n- y-s-y-̆- ------------- Denʹ yasnyy̆.
starý a mladý ста--- і--о-о--й с----- і м------ с-а-и- і м-л-д-й ---------------- старий і молодий 0
s--ryy̆-i ---od--̆ s------ i m------- s-a-y-̆ i m-l-d-y- ------------------ staryy̆ i molodyy̆
Náš dedko je veľmi starý. Наш---д--у---стар--. Н-- д-- д--- с------ Н-ш д-д д-ж- с-а-и-. -------------------- Наш дід дуже старий. 0
N----di- -u-h----a-yy̆. N--- d-- d---- s------- N-s- d-d d-z-e s-a-y-̆- ----------------------- Nash did duzhe staryy̆.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. 7- -окі---ому --н---в--е-м---дий. 7- р---- т--- в-- б-- щ- м------- 7- р-к-в т-м- в-н б-в щ- м-л-д-й- --------------------------------- 70 років тому він був ще молодий. 0
7--r-k-- -omu-v-n buv shc-----l--yy̆. 7- r---- t--- v-- b-- s---- m-------- 7- r-k-v t-m- v-n b-v s-c-e m-l-d-y-. ------------------------------------- 70 rokiv tomu vin buv shche molodyy̆.
pekný a škaredý г-р--- - о--дний г----- і о------ г-р-и- і о-и-н-й ---------------- гарний і огидний 0
h-rn--̆ --ohy---y̆ h------ i o------- h-r-y-̆ i o-y-n-y- ------------------ harnyy̆ i ohydnyy̆
Motýľ je pekný. Мете----га--и-. М------ г------ М-т-л-к г-р-и-. --------------- Метелик гарний. 0
M----yk-har-y-̆. M------ h------- M-t-l-k h-r-y-̆- ---------------- Metelyk harnyy̆.
Pavúk je škaredý. Паву--огид--й. П---- о------- П-в-к о-и-н-й- -------------- Павук огидний. 0
P-vuk-oh---yy̆. P---- o-------- P-v-k o-y-n-y-. --------------- Pavuk ohydnyy̆.
tlstý a chudý то-с--й --худий т------ і х---- т-в-т-й і х-д-й --------------- товстий і худий 0
to-sty---- k-----̆ t------- i k------ t-v-t-y- i k-u-y-̆ ------------------ tovstyy̆ i khudyy̆
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Ж-н-а-----ю-100-кі--грам - т--ст-. Ж---- в---- 1-- к------- – т------ Ж-н-а в-г-ю 1-0 к-л-г-а- – т-в-т-. ---------------------------------- Жінка вагою 100 кілограм – товста. 0
Z-i-ka-va-oyu--0- k-lohra- –--o-st-. Z----- v----- 1-- k------- – t------ Z-i-k- v-h-y- 1-0 k-l-h-a- – t-v-t-. ------------------------------------ Zhinka vahoyu 100 kilohram – tovsta.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. Ч-----к ----ю--- -і----а- – --дий. Ч------ в---- 5- к------- – х----- Ч-л-в-к в-г-ю 5- к-л-г-а- – х-д-й- ---------------------------------- Чоловік вагою 50 кілограм – худий. 0
Ch-l-v-k---h--u-5---ilohram --kh-d-y̆. C------- v----- 5- k------- – k------- C-o-o-i- v-h-y- 5- k-l-h-a- – k-u-y-̆- -------------------------------------- Cholovik vahoyu 50 kilohram – khudyy̆.
drahý a lacný Дор--ий-- -еше-ий Д------ і д------ Д-р-г-й і д-ш-в-й ----------------- Дорогий і дешевий 0
D--oh--̆ i-d-sh--y-̆ D------- i d-------- D-r-h-y- i d-s-e-y-̆ -------------------- Dorohyy̆ i deshevyy̆
Auto je drahé. Авт--о------о-о--й. А--------- д------- А-т-м-б-л- д-р-г-й- ------------------- Автомобіль дорогий. 0
A-tomo---- ---o-yy̆. A--------- d-------- A-t-m-b-l- d-r-h-y-. -------------------- Avtomobilʹ dorohyy̆.
Noviny sú lacné. Г-з--а -е-ев-. Г----- д------ Г-з-т- д-ш-в-. -------------- Газета дешева. 0
Ha-e-- -------. H----- d------- H-z-t- d-s-e-a- --------------- Hazeta desheva.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...