Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   zh 大–小

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68[六十八]

68 [Liùshíbā]

大–小

[dà – xiǎo]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
veľký a malý 大-小 大-- 大-小 --- 大和小 0
dàhé x-ǎo d--- x--- d-h- x-ǎ- --------- dàhé xiǎo
Slon je veľký. 大象-是 大- 。 大- 是 大- 。 大- 是 大- 。 --------- 大象 是 大的 。 0
d--xiàng-s-ì dà --. d- x---- s-- d- d-- d- x-à-g s-ì d- d-. ------------------- dà xiàng shì dà de.
Myš je malá. 老--- 小- 。 老- 是 小- 。 老- 是 小- 。 --------- 老鼠 是 小的 。 0
L-o--ǔ--h---iǎ--de. L----- s-- x--- d-- L-o-h- s-ì x-ǎ- d-. ------------------- Lǎoshǔ shì xiǎo de.
tmavý a svetlý 黑暗- 和--亮的 黑-- 和 明-- 黑-的 和 明-的 --------- 黑暗的 和 明亮的 0
H-i'àn--e--é----gl---- -e H----- d- h- m-------- d- H-i-à- d- h- m-n-l-à-g d- ------------------------- Hēi'àn de hé míngliàng de
Noc je tmavá. 黑夜 ---暗的 黑- 是 黑-- 黑- 是 黑-的 -------- 黑夜 是 黑暗的 0
hē-y- -hì -ēi'àn--e h---- s-- h----- d- h-i-è s-ì h-i-à- d- ------------------- hēiyè shì hēi'àn de
Deň je svetlý. 白- - 明-的 白- 是 明-- 白- 是 明-的 -------- 白天 是 明亮的 0
bái-iā---hì-míngl-à-g-de b------ s-- m-------- d- b-i-i-n s-ì m-n-l-à-g d- ------------------------ báitiān shì míngliàng de
starý a mladý 年-- - 年---。 年-- 和 年-- 。 年-的 和 年-的 。 ----------- 年老的 和 年轻的 。 0
n--- l-o de-hé nián-ī-- -e. n--- l-- d- h- n------- d-- n-á- l-o d- h- n-á-q-n- d-. --------------------------- nián lǎo de hé niánqīng de.
Náš dedko je veľmi starý. 我-的---父/-父 很--。 我-- 外----- 很- 。 我-的 外-父-祖- 很- 。 --------------- 我们的 外祖父/祖父 很老 。 0
Wǒmen-d---à--ǔf-- z--ù---n-lǎo. W---- d- w------- z--- h-- l--- W-m-n d- w-i-ǔ-ù- z-f- h-n l-o- ------------------------------- Wǒmen de wàizǔfù/ zǔfù hěn lǎo.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. 70年- --还- 年---。 7--- 他 还- 年-- 。 7-年- 他 还- 年-的 。 --------------- 70年前 他 还是 年轻的 。 0
7--Ni----iá--t- h----ì -i--q--g de. 7- N--- q--- t- h----- n------- d-- 7- N-á- q-á- t- h-i-h- n-á-q-n- d-. ----------------------------------- 70 Nián qián tā háishì niánqīng de.
pekný a škaredý 美-- - -的 美-- 和 丑- 美-的 和 丑- -------- 美丽的 和 丑的 0
Měi-- -e -é -hǒ- -e M---- d- h- c--- d- M-i-ì d- h- c-ǒ- d- ------------------- Měilì de hé chǒu de
Motýľ je pekný. 这只----- 美丽- 。 这- 蝴- 是 美-- 。 这- 蝴- 是 美-的 。 ------------- 这只 蝴蝶 是 美丽的 。 0
z-----ǐ---dié -h--mě--- -e. z-- z-- h---- s-- m---- d-- z-è z-ǐ h-d-é s-ì m-i-ì d-. --------------------------- zhè zhǐ húdié shì měilì de.
Pavúk je škaredý. 这只 -- - 难看--。 这- 蜘- 是 难-- 。 这- 蜘- 是 难-的 。 ------------- 这只 蜘蛛 是 难看的 。 0
Z-- -h-----zhū s-ì -á-----de. Z-- z-- z----- s-- n----- d-- Z-è z-ǐ z-ī-h- s-ì n-n-à- d-. ----------------------------- Zhè zhǐ zhīzhū shì nánkàn de.
tlstý a chudý 胖---的 胖---- 胖-和-的 ----- 胖的和瘦的 0
P-n- -e ----hò- -e P--- d- h- s--- d- P-n- d- h- s-ò- d- ------------------ Pàng de hé shòu de
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. 100-斤的-女人 挺胖的 。 1----- 女- 挺-- 。 1-0-斤- 女- 挺-的 。 --------------- 100公斤的 女人 挺胖的 。 0
1-0 gōng--- d- n--én t------ng---. 1-- g------ d- n---- t--- p--- d-- 1-0 g-n-j-n d- n-r-n t-n- p-n- d-. ---------------------------------- 100 gōngjīn de nǚrén tǐng pàng de.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. 5-公-的-男- 挺---。 5---- 男- 挺-- 。 5-公-的 男- 挺-的 。 -------------- 50公斤的 男人 挺瘦的 。 0
50-G-----n-de-ná-ré- t-ng s-ò- -e. 5- G------ d- n----- t--- s--- d-- 5- G-n-j-n d- n-n-é- t-n- s-ò- d-. ---------------------------------- 50 Gōngjīn de nánrén tǐng shòu de.
drahý a lacný 贵- --便宜的 贵- 和 便-- 贵- 和 便-的 -------- 贵的 和 便宜的 0
Guì d- ----iá-yí-de G-- d- h- p----- d- G-ì d- h- p-á-y- d- ------------------- Guì de hé piányí de
Auto je drahé. 这辆 轿---贵--。 这- 轿- 挺-- 。 这- 轿- 挺-的 。 ----------- 这辆 轿车 挺贵的 。 0
zhè-----g--iàoch---ǐng guì--e. z-- l---- j------ t--- g-- d-- z-è l-à-g j-à-c-ē t-n- g-ì d-. ------------------------------ zhè liàng jiàochē tǐng guì de.
Noviny sú lacné. 这张--纸 挺-宜- 。 这- 报- 挺--- 。 这- 报- 挺-宜- 。 ------------ 这张 报纸 挺便宜的 。 0
Z---z-ā-g b---hǐ -ǐn- pi--yí --. Z-- z---- b----- t--- p----- d-- Z-è z-ā-g b-o-h- t-n- p-á-y- d-. -------------------------------- Zhè zhāng bàozhǐ tǐng piányí de.

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...