Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   bg желая, бих желал, искам, бих искал нещо

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [седемдесет]

70 [sedemdeset]

желая, бих желал, искам, бих искал нещо

[zhelaya, bikh zhelal, iskam, bikh iskal neshcho]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? И-кат---- -а -уши-е? И----- л- д- п------ И-к-т- л- д- п-ш-т-? -------------------- Искате ли да пушите? 0
I-k----l- -- p-shite? I----- l- d- p------- I-k-t- l- d- p-s-i-e- --------------------- Iskate li da pushite?
Chceli by ste tancovať? И---т- л- да -----ва-е? И----- л- д- т--------- И-к-т- л- д- т-н-у-а-е- ----------------------- Искате ли да танцувате? 0
Isk-t- -i -a--an-------? I----- l- d- t---------- I-k-t- l- d- t-n-s-v-t-? ------------------------ Iskate li da tantsuvate?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ис--т- -и д- с---аз-о-ите? И----- л- д- с- р--------- И-к-т- л- д- с- р-з-о-и-е- -------------------------- Искате ли да се разходите? 0
I--ate li--- -- -az----i--? I----- l- d- s- r---------- I-k-t- l- d- s- r-z-h-d-t-? --------------------------- Iskate li da se razkhodite?
Chcel by som fajčiť. Ис-а- ---пуш-. И---- д- п---- И-к-м д- п-ш-. -------------- Искам да пуша. 0
Iska--d--p-sh-. I---- d- p----- I-k-m d- p-s-a- --------------- Iskam da pusha.
Chcel(a) by si cigaretu? И--ате-л--цига-а? И----- л- ц------ И-к-т- л- ц-г-р-? ----------------- Искате ли цигара? 0
I-k-t- li --i-a-a? I----- l- t------- I-k-t- l- t-i-a-a- ------------------ Iskate li tsigara?
Chcel by oheň. Т-й----а--г-н--. Т-- и--- о------ Т-й и-к- о-ъ-ч-. ---------------- Той иска огънче. 0
To--is-a----n-h-. T-- i--- o------- T-y i-k- o-y-c-e- ----------------- Toy iska ogynche.
Chcel(a) by som niečo piť. И---м-д- -и- -ещо. И---- д- п-- н---- И-к-м д- п-я н-щ-. ------------------ Искам да пия нещо. 0
Iska---- -iya--e-----. I---- d- p--- n------- I-k-m d- p-y- n-s-c-o- ---------------------- Iskam da piya neshcho.
Chcel(a) by som niečo jesť. И-к-м да-я- ---о. И---- д- я- н---- И-к-м д- я- н-щ-. ----------------- Искам да ям нещо. 0
I--am -a -a-----hch-. I---- d- y-- n------- I-k-m d- y-m n-s-c-o- --------------------- Iskam da yam neshcho.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. И---- ----и отд-хн- м-лко. И---- д- с- о------ м----- И-к-м д- с- о-д-х-а м-л-о- -------------------------- Искам да си отдъхна малко. 0
Is--m da----otd--hna m----. I---- d- s- o------- m----- I-k-m d- s- o-d-k-n- m-l-o- --------------------------- Iskam da si otdykhna malko.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Б-х ----- - иск-ла--а -- попи-ам-нещо. Б-- и---- / и----- д- В- п------ н---- Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-п-т-м н-щ-. -------------------------------------- Бих искал / искала да Ви попитам нещо. 0
Bik---s--l---i-k-l--da--- -op-tam n---cho. B--- i---- / i----- d- V- p------ n------- B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-p-t-m n-s-c-o- ------------------------------------------ Bikh iskal / iskala da Vi popitam neshcho.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Б----с-а- - ----ла--а--и-по-о-я за-не--. Б-- и---- / и----- д- В- п----- з- н---- Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-м-л- з- н-щ-. ---------------------------------------- Бих искал / искала да Ви помоля за нещо. 0
B-kh i-k-l-- --kal- d- -i-pom-l-a -- n------. B--- i---- / i----- d- V- p------ z- n------- B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-m-l-a z- n-s-c-o- --------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da Vi pomolya za neshcho.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Б-х иск-- --иск--а да В--п---н--н---ещо. Б-- и---- / и----- д- В- п----- н- н---- Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-к-н- н- н-щ-. ---------------------------------------- Бих искал / искала да Ви поканя на нещо. 0
B--- isk-l / --k--- -- V- po----a ---n-s-c--. B--- i---- / i----- d- V- p------ n- n------- B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-k-n-a n- n-s-c-o- --------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da Vi pokanya na neshcho.
Čo si želáte, prosím? Как-о--б-ч-те-- желае-е- ---я? К---- о------ / ж------- м---- К-к-о о-и-а-е / ж-л-е-е- м-л-? ------------------------------ Какво обичате / желаете, моля? 0
K--v------h-te /----l---e------a? K---- o------- / z-------- m----- K-k-o o-i-h-t- / z-e-a-t-, m-l-a- --------------------------------- Kakvo obichate / zhelaete, molya?
Želáte si kávu? Желаете л- ---е? Ж------ л- к---- Ж-л-е-е л- к-ф-? ---------------- Желаете ли кафе? 0
Zh-l--te----k-fe? Z------- l- k---- Z-e-a-t- l- k-f-? ----------------- Zhelaete li kafe?
Alebo si radšej želáte čaj? И----редпо-------ч-й? И-- п----------- ч--- И-и п-е-п-ч-т-т- ч-й- --------------------- Или предпочитате чай? 0
Ili --e-poc-ita-e-c-ay? I-- p------------ c---- I-i p-e-p-c-i-a-e c-a-? ----------------------- Ili predpochitate chay?
Chceli by sme ísť domov. Ние-и-каме да с- -ри---ем в--щ-. Н-- и----- д- с- п------- в----- Н-е и-к-м- д- с- п-и-е-е- в-ъ-и- -------------------------------- Ние искаме да се приберем вкъщи. 0
N-e -ska-- -a -e-p--ber----ky---h-. N-- i----- d- s- p------- v-------- N-e i-k-m- d- s- p-i-e-e- v-y-h-h-. ----------------------------------- Nie iskame da se priberem vkyshchi.
Chceli by ste taxík? Ж---ете-л--так--? Ж------ л- т----- Ж-л-е-е л- т-к-и- ----------------- Желаете ли такси? 0
Zh--a-te l- t-k--? Z------- l- t----- Z-e-a-t- l- t-k-i- ------------------ Zhelaete li taksi?
Chceli by telefonovať. Т--иск-т--а-се -ба--- -о т--е-она. Т- и---- д- с- о----- п- т-------- Т- и-к-т д- с- о-а-я- п- т-л-ф-н-. ---------------------------------- Те искат да се обадят по телефона. 0
Te-is--t------ --ad--t p---e-efo-a. T- i---- d- s- o------ p- t-------- T- i-k-t d- s- o-a-y-t p- t-l-f-n-. ----------------------------------- Te iskat da se obadyat po telefona.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.