Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   de etwas mögen

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [siebzig]

etwas mögen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nemčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? M--h-e- S-e ra---en? M------ S-- r------- M-c-t-n S-e r-u-h-n- -------------------- Möchten Sie rauchen? 0
Chceli by ste tancovať? M--h-en-Si- t-nze-? M------ S-- t------ M-c-t-n S-e t-n-e-? ------------------- Möchten Sie tanzen? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? M-chte----- sp-zi-r-n-ge-e-? M------ S-- s-------- g----- M-c-t-n S-e s-a-i-r-n g-h-n- ---------------------------- Möchten Sie spazieren gehen? 0
Chcel by som fajčiť. I-h-m-c--e--a-che-. I-- m----- r------- I-h m-c-t- r-u-h-n- ------------------- Ich möchte rauchen. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Möc--es--du -in- Zi--re---? M------- d- e--- Z--------- M-c-t-s- d- e-n- Z-g-r-t-e- --------------------------- Möchtest du eine Zigarette? 0
Chcel by oheň. E--möc--- F-uer. E- m----- F----- E- m-c-t- F-u-r- ---------------- Er möchte Feuer. 0
Chcel(a) by som niečo piť. I---möc-te etw-s-t-in-en. I-- m----- e---- t------- I-h m-c-t- e-w-s t-i-k-n- ------------------------- Ich möchte etwas trinken. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. I-h ----t- ---a- ess-n. I-- m----- e---- e----- I-h m-c-t- e-w-s e-s-n- ----------------------- Ich möchte etwas essen. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ic- -öchte m-c- e-w-- aus--he-. I-- m----- m--- e---- a-------- I-h m-c-t- m-c- e-w-s a-s-u-e-. ------------------------------- Ich möchte mich etwas ausruhen. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. I-h m--ht- S---et--- fr----. I-- m----- S-- e---- f------ I-h m-c-t- S-e e-w-s f-a-e-. ---------------------------- Ich möchte Sie etwas fragen. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. I---möch-----e-u- -t-----itten. I-- m----- S-- u- e---- b------ I-h m-c-t- S-e u- e-w-s b-t-e-. ------------------------------- Ich möchte Sie um etwas bitten. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. I-- -öc-t- Sie -- -t-as-e--l-d--. I-- m----- S-- z- e---- e-------- I-h m-c-t- S-e z- e-w-s e-n-a-e-. --------------------------------- Ich möchte Sie zu etwas einladen. 0
Čo si želáte, prosím? W-- m----e- --e -i---? W-- m------ S-- b----- W-s m-c-t-n S-e b-t-e- ---------------------- Was möchten Sie bitte? 0
Želáte si kávu? Möc-----Sie-e---n --f--e? M------ S-- e---- K------ M-c-t-n S-e e-n-n K-f-e-? ------------------------- Möchten Sie einen Kaffee? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Od-r-mö----- -i- --e-er---nen--ee? O--- m------ S-- l----- e---- T--- O-e- m-c-t-n S-e l-e-e- e-n-n T-e- ---------------------------------- Oder möchten Sie lieber einen Tee? 0
Chceli by sme ísť domov. Wi- -öc---n na-h--ause-----en. W-- m------ n--- H---- f------ W-r m-c-t-n n-c- H-u-e f-h-e-. ------------------------------ Wir möchten nach Hause fahren. 0
Chceli by ste taxík? Mö--t-t ih- ----Ta--? M------ i-- e-- T---- M-c-t-t i-r e-n T-x-? --------------------- Möchtet ihr ein Taxi? 0
Chceli by telefonovať. S-- --c-ten t-l-----er--. S-- m------ t------------ S-e m-c-t-n t-l-f-n-e-e-. ------------------------- Sie möchten telefonieren. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.