Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   em to like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [seventy]

to like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina angličtina (US) Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Wo--d --u ---e to sm-k-? W---- y-- l--- t- s----- W-u-d y-u l-k- t- s-o-e- ------------------------ Would you like to smoke? 0
Chceli by ste tancovať? Wo-ld-yo--l----to----c-? W---- y-- l--- t- d----- W-u-d y-u l-k- t- d-n-e- ------------------------ Would you like to dance? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? W--ld y---l-----o-g- -or-a wa--? W---- y-- l--- t- g- f-- a w---- W-u-d y-u l-k- t- g- f-r a w-l-? -------------------------------- Would you like to go for a walk? 0
Chcel by som fajčiť. I-w-u-- ---e-to-sm-k-. I w---- l--- t- s----- I w-u-d l-k- t- s-o-e- ---------------------- I would like to smoke. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Wou----ou-l----- ciga----e? W---- y-- l--- a c--------- W-u-d y-u l-k- a c-g-r-t-e- --------------------------- Would you like a cigarette? 0
Chcel by oheň. H---an-s-a l---t. H- w---- a l----- H- w-n-s a l-g-t- ----------------- He wants a light. 0
Chcel(a) by som niečo piť. I-wan- t- -r--k----e-hi--. I w--- t- d---- s--------- I w-n- t- d-i-k s-m-t-i-g- -------------------------- I want to drink something. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. I wa-t-t---a- som-t----. I w--- t- e-- s--------- I w-n- t- e-t s-m-t-i-g- ------------------------ I want to eat something. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. I--a-- t- r---------tt-e. I w--- t- r---- a l------ I w-n- t- r-l-x a l-t-l-. ------------------------- I want to relax a little. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. I--an- t--a-k yo----m---ing. I w--- t- a-- y-- s--------- I w-n- t- a-k y-u s-m-t-i-g- ---------------------------- I want to ask you something. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. I-w--- -o-as- -ou --- --me-h-n-. I w--- t- a-- y-- f-- s--------- I w-n- t- a-k y-u f-r s-m-t-i-g- -------------------------------- I want to ask you for something. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. I -an- -o tre-t --u--o---m-t-ing. I w--- t- t---- y-- t- s--------- I w-n- t- t-e-t y-u t- s-m-t-i-g- --------------------------------- I want to treat you to something. 0
Čo si želáte, prosím? Wh-t-wo-l- --u --k-? W--- w---- y-- l---- W-a- w-u-d y-u l-k-? -------------------- What would you like? 0
Želáte si kávu? W--ld -----ike a co----? W---- y-- l--- a c------ W-u-d y-u l-k- a c-f-e-? ------------------------ Would you like a coffee? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O- ---y-- --e--r ----a? O- d- y-- p----- a t--- O- d- y-u p-e-e- a t-a- ----------------------- Or do you prefer a tea? 0
Chceli by sme ísť domov. We---nt--- d-i-e-h-me. W- w--- t- d---- h---- W- w-n- t- d-i-e h-m-. ---------------------- We want to drive home. 0
Chceli by ste taxík? Do -o--wan- --t-xi? D- y-- w--- a t---- D- y-u w-n- a t-x-? ------------------- Do you want a taxi? 0
Chceli by telefonovať. They --nt-t--mak- a c-ll. T--- w--- t- m--- a c---- T-e- w-n- t- m-k- a c-l-. ------------------------- They want to make a call. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.