Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   et midagi soovima

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [seitsekümmend]

midagi soovima

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Kas -- so-viks-te su-tset-d-? K-- t- s--------- s---------- K-s t- s-o-i-s-t- s-i-s-t-d-? ----------------------------- Kas te sooviksite suitsetada? 0
Chceli by ste tancovať? K----e--o--i----- t--ts--a? K-- t- s--------- t-------- K-s t- s-o-i-s-t- t-n-s-d-? --------------------------- Kas te sooviksite tantsida? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Kas t- --ovik--t--jal-t--a--i--a? K-- t- s--------- j------- m----- K-s t- s-o-i-s-t- j-l-t-m- m-n-a- --------------------------------- Kas te sooviksite jalutama minna? 0
Chcel by som fajčiť. Ma -o--ik-in sui-s--ada. M- s-------- s---------- M- s-o-i-s-n s-i-s-t-d-. ------------------------ Ma sooviksin suitsetada. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Soo----s---iga-----? S----- s- s--------- S-o-i- s- s-g-r-t-i- -------------------- Soovid sa sigaretti? 0
Chcel by oheň. T- -o--ib-tul-. T- s----- t---- T- s-o-i- t-l-. --------------- Ta soovib tuld. 0
Chcel(a) by som niečo piť. M---oo--k-i- ---ag--ju--. M- s-------- m----- j---- M- s-o-i-s-n m-d-g- j-u-. ------------------------- Ma sooviksin midagi juua. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Ma soo-ik--n --d-gi---ü-. M- s-------- m----- s---- M- s-o-i-s-n m-d-g- s-ü-. ------------------------- Ma sooviksin midagi süüa. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ma-----i-si- --idi-pu----. M- s-------- v---- p------ M- s-o-i-s-n v-i-i p-h-t-. -------------------------- Ma sooviksin veidi puhata. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. M-----v------tei----ida-i ---id-. M- s-------- t---- m----- k------ M- s-o-i-s-n t-i-t m-d-g- k-s-d-. --------------------------------- Ma sooviksin teilt midagi küsida. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ma s-o-ik--n-tei-t --dag- -a-u--. M- s-------- t---- m----- p------ M- s-o-i-s-n t-i-t m-d-g- p-l-d-. --------------------------------- Ma sooviksin teilt midagi paluda. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. M--s---ik-i---e----m--agi -ä-ja t--a. M- s-------- t---- m----- v---- t---- M- s-o-i-s-n t-i-e m-d-g- v-l-a t-h-. ------------------------------------- Ma sooviksin teile midagi välja teha. 0
Čo si želáte, prosím? Mid- te-s---i--,-p-l-n? M--- t- s------- p----- M-d- t- s-o-i-e- p-l-n- ----------------------- Mida te soovite, palun? 0
Želáte si kávu? So--i-- te--ohvi? S------ t- k----- S-o-i-e t- k-h-i- ----------------- Soovite te kohvi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? V-----ov----t- -ig-- teed? V-- s------ t- p---- t---- V-i s-o-i-e t- p-g-m t-e-? -------------------------- Või soovite te pigem teed? 0
Chceli by sme ísť domov. Me-s-ovi-e--------i-a. M- s------ k--- s----- M- s-o-i-e k-j- s-i-a- ---------------------- Me soovime koju sõita. 0
Chceli by ste taxík? S--v--e -e--a--o-? S------ t- t------ S-o-i-e t- t-k-o-? ------------------ Soovite te taksot? 0
Chceli by telefonovať. N----o---va--he-i--a--. N-- s------- h--------- N-d s-o-i-a- h-l-s-a-a- ----------------------- Nad soovivad helistada. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.