Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   fi haluta jotakin 1

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [seitsemänkymmentä]

haluta jotakin 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Hal-att--o-po-ttaa? H--------- p------- H-l-a-t-k- p-l-t-a- ------------------- Haluatteko polttaa? 0
Chceli by ste tancovať? Hal---te-o t---si-? H--------- t------- H-l-a-t-k- t-n-s-a- ------------------- Haluatteko tanssia? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ha----teko---nn- kä---yll-? H--------- m---- k--------- H-l-a-t-k- m-n-ä k-v-l-l-e- --------------------------- Haluatteko mennä kävelylle? 0
Chcel by som fajčiť. H-l--n-po--taa. H----- p------- H-l-a- p-l-t-a- --------------- Haluan polttaa. 0
Chcel(a) by si cigaretu? H-lu---o--u-aka-? H------- t------- H-l-a-k- t-p-k-n- ----------------- Haluatko tupakan? 0
Chcel by oheň. Hän (m.) h-l--a --l--. H-- (--- h----- t----- H-n (-.- h-l-a- t-l-a- ---------------------- Hän (m.) haluaa tulta. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Hal---si--ju-da j-t-ki-. H-------- j---- j------- H-l-a-s-n j-o-a j-t-k-n- ------------------------ Haluaisin juoda jotakin. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Haluai--n syödä--o--kin. H-------- s---- j------- H-l-a-s-n s-ö-ä j-t-k-n- ------------------------ Haluaisin syödä jotakin. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Halu-isin l-vät----eman. H-------- l----- h------ H-l-a-s-n l-v-t- h-e-a-. ------------------------ Haluaisin levätä hieman. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ha-u-i--n ky-yä -eil---jo-ak-n. H-------- k---- t----- j------- H-l-a-s-n k-s-ä t-i-t- j-t-k-n- ------------------------------- Haluaisin kysyä teiltä jotakin. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. H----i--n-----ä- -ei-tä j---kin. H-------- p----- t----- j------- H-l-a-s-n p-y-ä- t-i-t- j-t-k-n- -------------------------------- Haluaisin pyytää teiltä jotakin. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. H-luai--- --tsua ----ät -o-onk-n. H-------- k----- t----- j-------- H-l-a-s-n k-t-u- t-i-ä- j-h-n-i-. --------------------------------- Haluaisin kutsua teidät johonkin. 0
Čo si želáte, prosím? M-tä--alu---e? M--- h-------- M-t- h-l-a-t-? -------------- Mitä haluatte? 0
Želáte si kávu? H-l-at-ek---ahv-a? H--------- k------ H-l-a-t-k- k-h-i-? ------------------ Haluatteko kahvia? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Va- ha--a----- m-e-u-m-n -----? V-- h--------- m-------- t----- V-i h-l-a-t-k- m-e-u-m-n t-e-ä- ------------------------------- Vai haluatteko mielummin teetä? 0
Chceli by sme ísť domov. Me -alu-i--mm---enn- ko-i--. M- h---------- m---- k------ M- h-l-a-s-m-e m-n-ä k-t-i-. ---------------------------- Me haluaisimme mennä kotiin. 0
Chceli by ste taxík? H-l--tt--------i-? H--------- t------ H-l-a-t-k- t-k-i-? ------------------ Haluatteko taksin? 0
Chceli by telefonovať. H- -alua--t-s--t-aa. H- h------- s------- H- h-l-a-a- s-i-t-a- -------------------- He haluavat soittaa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.