Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   gu કંઈક ગમવું

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [સિત્તેર]

70 [Sittēra]

કંઈક ગમવું

kaṁīka gamavuṁ

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gudžarátčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? શુ---મ----મ્ર--ન----- --ંગો---? શું ત_ ધૂ____ ક__ માં_ છો_ શ-ં ત-ે ધ-મ-ર-ા- ક-વ- મ-ં-ો છ-? ------------------------------- શું તમે ધૂમ્રપાન કરવા માંગો છો? 0
śuṁ-t--ē dhūmr-p-na---ra-- mā--- -h-? ś__ t___ d_________ k_____ m____ c___ ś-ṁ t-m- d-ū-r-p-n- k-r-v- m-ṅ-ō c-ō- ------------------------------------- śuṁ tamē dhūmrapāna karavā māṅgō chō?
Chceli by ste tancovať? તમે --ત-ય-કર----ાંગો---? ત_ નૃ__ ક__ માં_ છો_ ત-ે ન-ત-ય ક-વ- મ-ં-ો છ-? ------------------------ તમે નૃત્ય કરવા માંગો છો? 0
T----nr̥-ya--a--vā--āṅgō c--? T___ n____ k_____ m____ c___ T-m- n-̥-y- k-r-v- m-ṅ-ō c-ō- ----------------------------- Tamē nr̥tya karavā māṅgō chō?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? શુ--ત-ે--ર----વાનું--સંદ--ર--? શું ત_ ફ__ જ__ પ__ ક___ શ-ં ત-ે ફ-વ- જ-ા-ુ- પ-ં- ક-શ-? ------------------------------ શું તમે ફરવા જવાનું પસંદ કરશો? 0
Śu--ta-ē --ar-v--ja-ānuṁ p---n-a kara-ō? Ś__ t___ p______ j______ p______ k______ Ś-ṁ t-m- p-a-a-ā j-v-n-ṁ p-s-n-a k-r-ś-? ---------------------------------------- Śuṁ tamē pharavā javānuṁ pasanda karaśō?
Chcel by som fajčiť. મા-ે ---્રપ-- કરવુ- છ-. મા_ ધૂ____ ક__ છે_ મ-ર- ધ-મ-ર-ા- ક-વ-ં છ-. ----------------------- મારે ધૂમ્રપાન કરવું છે. 0
M-r- d---r--āna --r---ṁ c-ē. M___ d_________ k______ c___ M-r- d-ū-r-p-n- k-r-v-ṁ c-ē- ---------------------------- Mārē dhūmrapāna karavuṁ chē.
Chcel(a] by si cigaretu? શ---તમ-ે--િ--ર-----શે? શું ત__ સિ___ ગ___ શ-ં ત-ન- સ-ગ-ર-ટ ગ-શ-? ---------------------- શું તમને સિગારેટ ગમશે? 0
Śuṁ-t---nē si-ārēṭa--amaśē? Ś__ t_____ s_______ g______ Ś-ṁ t-m-n- s-g-r-ṭ- g-m-ś-? --------------------------- Śuṁ tamanē sigārēṭa gamaśē?
Chcel by oheň. ત----આ---ો-- -ે. તે_ આ_ જો__ છે_ ત-ન- આ- જ-ઈ- છ-. ---------------- તેને આગ જોઈએ છે. 0
T-nē ā---jō-- c--. T___ ā__ j___ c___ T-n- ā-a j-ī- c-ē- ------------------ Tēnē āga jōīē chē.
Chcel(a] by som niečo piť. હું--ક ---ું---વ- મા-ગુ ---. હું એ_ પી_ લે_ માં_ છું_ હ-ં એ- પ-ણ-ં લ-વ- મ-ં-ુ છ-ં- ---------------------------- હું એક પીણું લેવા માંગુ છું. 0
Hu--ē-- p-ṇ-ṁ l-vā -ā-----h--. H__ ē__ p____ l___ m____ c____ H-ṁ ē-a p-ṇ-ṁ l-v- m-ṅ-u c-u-. ------------------------------ Huṁ ēka pīṇuṁ lēvā māṅgu chuṁ.
Chcel(a] by som niečo jesť. માર- ક-ઈક ---ાન-ં--ે. મા_ કં__ ખા__ છે_ મ-ર- ક-ઈ- ખ-વ-ન-ં છ-. --------------------- મારે કંઈક ખાવાનું છે. 0
M-r- --ṁīk- kh---nu--chē. M___ k_____ k_______ c___ M-r- k-ṁ-k- k-ā-ā-u- c-ē- ------------------------- Mārē kaṁīka khāvānuṁ chē.
Chcel(a] by som si trochu odpočinúť. માર---ોડો આરામ-ક--ો---. મા_ થો_ આ__ ક__ છે_ મ-ર- થ-ડ- આ-ા- ક-વ- છ-. ----------------------- મારે થોડો આરામ કરવો છે. 0
M--ē---ō-ō-ār-ma k--avō -hē. M___ t____ ā____ k_____ c___ M-r- t-ō-ō ā-ā-a k-r-v- c-ē- ---------------------------- Mārē thōḍō ārāma karavō chē.
Chcel(a] by som sa Vás niečo spýtať. મા---તમને--ં-ક---છવ-ં--ે. મા_ ત__ કં__ પૂ__ છે_ મ-ર- ત-ન- ક-ઈ- પ-છ-ુ- છ-. ------------------------- મારે તમને કંઈક પૂછવું છે. 0
Mā-ē -ama---k----- pūchav-ṁ ch-. M___ t_____ k_____ p_______ c___ M-r- t-m-n- k-ṁ-k- p-c-a-u- c-ē- -------------------------------- Mārē tamanē kaṁīka pūchavuṁ chē.
Chcel(a] by som Vás o niečo poprosiť. મારે-ત--ે--ંઈક-પૂછ-ુ---ે. મા_ ત__ કં__ પૂ__ છે_ મ-ર- ત-ન- ક-ઈ- પ-છ-ુ- છ-. ------------------------- મારે તમને કંઈક પૂછવું છે. 0
M--ē-t----- --ṁ--- -ūc-av-ṁ-c--. M___ t_____ k_____ p_______ c___ M-r- t-m-n- k-ṁ-k- p-c-a-u- c-ē- -------------------------------- Mārē tamanē kaṁīka pūchavuṁ chē.
Chcel(a] by som Vás na niečo pozvať. હું--મન----ઈક -ાટે --ં-્ર-- ---ા -ા-------. હું ત__ કં__ મા_ આ____ ક__ માં_ છું_ હ-ં ત-ન- ક-ઈ- મ-ટ- આ-ં-્-િ- ક-વ- મ-ં-ુ છ-ં- ------------------------------------------- હું તમને કંઈક માટે આમંત્રિત કરવા માંગુ છું. 0
H-- -am--ē---ṁ-ka māṭ---ma--r--a-k--avā-māṅgu -huṁ. H__ t_____ k_____ m___ ā________ k_____ m____ c____ H-ṁ t-m-n- k-ṁ-k- m-ṭ- ā-a-t-i-a k-r-v- m-ṅ-u c-u-. --------------------------------------------------- Huṁ tamanē kaṁīka māṭē āmantrita karavā māṅgu chuṁ.
Čo si želáte, prosím? તમ- ---- -ર--- શ-ં ઈચ-----ો ત_ કૃ_ ક__ શું ઈ__ છો ત-ે ક-પ- ક-ી-ે શ-ં ઈ-્-ો છ- --------------------------- તમે કૃપા કરીને શું ઈચ્છો છો 0
Ta-- kr-p- k-r-nē-----īc--ō chō T___ k___ k_____ ś__ ī____ c__ T-m- k-̥-ā k-r-n- ś-ṁ ī-c-ō c-ō ------------------------------- Tamē kr̥pā karīnē śuṁ īcchō chō
Želáte si kávu? શ-- -મે--ો-ી-પી-ા ----ો --? શું ત_ કો_ પી_ માં_ છો_ શ-ં ત-ે ક-ફ- પ-વ- મ-ં-ો છ-? --------------------------- શું તમે કોફી પીવા માંગો છો? 0
śu---am---ōp-ī pīvā m---- c-ō? ś__ t___ k____ p___ m____ c___ ś-ṁ t-m- k-p-ī p-v- m-ṅ-ō c-ō- ------------------------------ śuṁ tamē kōphī pīvā māṅgō chō?
Alebo si radšej želáte čaj? અથ---તમ- -ક ક---ા -ી-ો? અ__ ત_ એ_ ક_ ચા પી__ અ-વ- ત-ે એ- ક- ચ- પ-શ-? ----------------------- અથવા તમે એક કપ ચા પીશો? 0
Athav- tamē ēk--k--a--ā--īśō? A_____ t___ ē__ k___ c_ p____ A-h-v- t-m- ē-a k-p- c- p-ś-? ----------------------------- Athavā tamē ēka kapa cā pīśō?
Chceli by sme ísť domov. અ-- ઘ-ે-જવ----ંગીએ છ-એ. અ_ ઘ_ જ_ માં__ છી__ અ-ે ઘ-ે જ-ા મ-ં-ી- છ-એ- ----------------------- અમે ઘરે જવા માંગીએ છીએ. 0
A-- gh-r- ja-- m---īē-chīē. A__ g____ j___ m_____ c____ A-ē g-a-ē j-v- m-ṅ-ī- c-ī-. --------------------------- Amē gharē javā māṅgīē chīē.
Chceli by ste taxík? શું -મને---ક્-- ---એ-છ-? શું ત__ ટે__ જો__ છે_ શ-ં ત-ન- ટ-ક-સ- જ-ઈ- છ-? ------------------------ શું તમને ટેક્સી જોઈએ છે? 0
Ś----a-an- -ē-s---ōīē -h-? Ś__ t_____ ṭ____ j___ c___ Ś-ṁ t-m-n- ṭ-k-ī j-ī- c-ē- -------------------------- Śuṁ tamanē ṭēksī jōīē chē?
Chceli by telefonovať. તમે -ૉ--ક-વ----ં-ો--ો. ત_ કૉ_ ક__ માં_ છો_ ત-ે ક-લ ક-વ- મ-ં-ો છ-. ---------------------- તમે કૉલ કરવા માંગો છો. 0
T--ē k--a-ka--v- --ṅ-----ō. T___ k___ k_____ m____ c___ T-m- k-l- k-r-v- m-ṅ-ō c-ō- --------------------------- Tamē kŏla karavā māṅgō chō.

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.