Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   hu valamit akarni, kedvelni, szeretni

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [hetven]

valamit akarni, kedvelni, szeretni

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Szer-tn- do--n-ozn- - --gyú---n-? S------- d--------- / r---------- S-e-e-n- d-h-n-o-n- / r-g-ú-t-n-? --------------------------------- Szeretne dohányozni / rágyújtani? 0
Chceli by ste tancovať? Sz-r---- -án-ol--? S------- t-------- S-e-e-n- t-n-o-n-? ------------------ Szeretne táncolni? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Szer-t-- s---ln-? S------- s------- S-e-e-n- s-t-l-i- ----------------- Szeretne sétálni? 0
Chcel by som fajčiť. Szere-né- d---nyoz-- - --g--jtani. S-------- d--------- / r---------- S-e-e-n-k d-h-n-o-n- / r-g-ú-t-n-. ---------------------------------- Szeretnék dohányozni / rágyújtani. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Szer-t-é---g- -i--r-t--t? S-------- e-- c---------- S-e-e-n-l e-y c-g-r-t-á-? ------------------------- Szeretnél egy cigarettát? 0
Chcel by oheň. Ő tü-et--ze-----. Ő t---- s-------- Ő t-z-t s-e-e-n-. ----------------- Ő tüzet szeretne. 0
Chcel(a) by som niečo piť. S-er-tn-- in-- valami-. S-------- i--- v------- S-e-e-n-k i-n- v-l-m-t- ----------------------- Szeretnék inni valamit. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Sze--t-é---n-i----amit. S-------- e--- v------- S-e-e-n-k e-n- v-l-m-t- ----------------------- Szeretnék enni valamit. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Sz-r-t-ém --c-------ihen-i-ma-a-. S-------- k----- k-------- m----- S-e-e-n-m k-c-i- k-p-h-n-i m-g-m- --------------------------------- Szeretném kicsit kipihenni magam. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. S-er----- k--de-ni öntő- val---t. S-------- k------- ö---- v------- S-e-e-n-k k-r-e-n- ö-t-l v-l-m-t- --------------------------------- Szeretnék kérdezni öntől valamit. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. S---etn-m--nt-----é-n- --l-m--e. S-------- ö-- m------- v-------- S-e-e-n-m ö-t m-g-é-n- v-l-m-r-. -------------------------------- Szeretném önt megkérni valamire. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. S-ere-ném-ö-- me-hí-ni--alamir-. S-------- ö-- m------- v-------- S-e-e-n-m ö-t m-g-í-n- v-l-m-r-. -------------------------------- Szeretném önt meghívni valamire. 0
Čo si želáte, prosím? M-t-szeretn-- kér-m? M-- s-------- k----- M-t s-e-e-n-, k-r-m- -------------------- Mit szeretne, kérem? 0
Želáte si kávu? S------e -g- kávé-? S------- e-- k----- S-e-e-n- e-y k-v-t- ------------------- Szeretne egy kávét? 0
Alebo si radšej želáte čaj? V-gy-i---bb e------- sz---t-e? V--- i----- e-- t--- s-------- V-g- i-k-b- e-y t-á- s-e-e-n-? ------------------------------ Vagy inkább egy teát szeretne? 0
Chceli by sme ísť domov. Ha-a -zeretnén- menn-. H--- s--------- m----- H-z- s-e-e-n-n- m-n-i- ---------------------- Haza szeretnénk menni. 0
Chceli by ste taxík? Sz-r--n-t-k-e-y---x-t? S---------- e-- t----- S-e-e-n-t-k e-y t-x-t- ---------------------- Szeretnétek egy taxit? 0
Chceli by telefonovať. Te---o---ni ---ret-----. T---------- s----------- T-l-f-n-l-i s-e-e-n-n-k- ------------------------ Telefonálni szeretnének. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.