Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   id menginginkan sesuatu

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [tujuh puluh]

menginginkan sesuatu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina indonézština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Apaka- ------n-------ok-k? A----- A--- i---- m------- A-a-a- A-d- i-g-n m-r-k-k- -------------------------- Apakah Anda ingin merokok? 0
Chceli by ste tancovať? Apa--h And- -ng-- ber-an-a? A----- A--- i---- b-------- A-a-a- A-d- i-g-n b-r-a-s-? --------------------------- Apakah Anda ingin berdansa? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ap-kah -n-- ingi- b-rjala- ka-i? A----- A--- i---- b------- k---- A-a-a- A-d- i-g-n b-r-a-a- k-k-? -------------------------------- Apakah Anda ingin berjalan kaki? 0
Chcel by som fajčiť. S--- -ng-- -e-o---. S--- i---- m------- S-y- i-g-n m-r-k-k- ------------------- Saya ingin merokok. 0
Chcel(a) by si cigaretu? A-akah---mu-in-i--seb----g-ro---? A----- k--- i---- s------- r----- A-a-a- k-m- i-g-n s-b-t-n- r-k-k- --------------------------------- Apakah kamu ingin sebatang rokok? 0
Chcel by oheň. D-- i---- ko-ek a--. D-- i---- k---- a--- D-a i-g-n k-r-k a-i- -------------------- Dia ingin korek api. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Say- --g-n-mi-u- -es-a--. S--- i---- m---- s------- S-y- i-g-n m-n-m s-s-a-u- ------------------------- Saya ingin minum sesuatu. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Say- i--i- ma--- s--uat-. S--- i---- m---- s------- S-y- i-g-n m-k-n s-s-a-u- ------------------------- Saya ingin makan sesuatu. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Say--ing---be----i--h-t. S--- i---- b------------ S-y- i-g-n b-r-s-i-a-a-. ------------------------ Saya ingin beristirahat. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Sa-a i--in-me-a--a--n--esu-t--kepad---n-a. S--- i---- m--------- s------ k----- A---- S-y- i-g-n m-n-n-a-a- s-s-a-u k-p-d- A-d-. ------------------------------------------ Saya ingin menanyakan sesuatu kepada Anda. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Say- --gin me---t---es-atu------- --da. S--- i---- m------ s------ k----- A---- S-y- i-g-n m-m-n-a s-s-a-u k-p-d- A-d-. --------------------------------------- Saya ingin meminta sesuatu kepada Anda. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. S-y--i-g-- --ng-nd-n--Anda. S--- i---- m--------- A---- S-y- i-g-n m-n-u-d-n- A-d-. --------------------------- Saya ingin mengundang Anda. 0
Čo si želáte, prosím? Apa ---g----- -n---k-n? A-- y--- A--- i-------- A-a y-n- A-d- i-g-n-a-? ----------------------- Apa yang Anda inginkan? 0
Želáte si kávu? Apak-h-An-a-i-----kopi? A----- A--- i---- k---- A-a-a- A-d- i-g-n k-p-? ----------------------- Apakah Anda ingin kopi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Atau -nda-le-ih-s----t-h? A--- A--- l---- s--- t--- A-a- A-d- l-b-h s-k- t-h- ------------------------- Atau Anda lebih suka teh? 0
Chceli by sme ísť domov. K-m- i--in-p--a-g k- -uma-. K--- i---- p----- k- r----- K-m- i-g-n p-l-n- k- r-m-h- --------------------------- Kami ingin pulang ke rumah. 0
Chceli by ste taxík? K--i----n-in --i- ---si? K----- i---- n--- t----- K-l-a- i-g-n n-i- t-k-i- ------------------------ Kalian ingin naik taksi? 0
Chceli by telefonovať. M----a -n--- m--el--o-. M----- i---- m--------- M-r-k- i-g-n m-n-l-p-n- ----------------------- Mereka ingin menelepon. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.