Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ku to like something

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70[heftê]

to like something

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Hû--dix--zin--ixa-ê-b---şî--n? H-- d------- c----- b--------- H-n d-x-a-i- c-x-r- b-k-ş-n-n- ------------------------------ Hûn dixwazin cixarê bikişînin? 0
Chceli by ste tancovať? Hûn di--a----d-n- -i---? H-- d------- d--- b----- H-n d-x-a-i- d-n- b-k-n- ------------------------ Hûn dixwazin dans bikin? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? H-n dixw--in--için-gerê? H-- d------- b---- g---- H-n d-x-a-i- b-ç-n g-r-? ------------------------ Hûn dixwazin biçin gerê? 0
Chcel by som fajčiť. Ez--ixw-zim---x-r-y--b-k---ni-. E- d------- c------- b--------- E- d-x-a-i- c-x-r-y- b-k-ş-n-m- ------------------------------- Ez dixwazim cixareyê bikişînim. 0
Chcel(a) by si cigaretu? H-- ---a-ey--î -ixw----? H-- c--------- d-------- H-n c-x-r-y-k- d-x-a-i-? ------------------------ Hûn cixareyekî dixwazin? 0
Chcel by oheň. Ew -g----ixw--e. E- a--- d------- E- a-i- d-x-a-e- ---------------- Ew agir dixwaze. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ez --x--zi--t-ş--kî v-x-i-. E- d------- t------ v------ E- d-x-a-i- t-ş-e-î v-x-i-. --------------------------- Ez dixwazim tiştekî vexwim. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. E---ix--z-m-t---ek- -ixw--. E- d------- t------ b------ E- d-x-a-i- t-ş-e-î b-x-i-. --------------------------- Ez dixwazim tiştekî bixwim. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ez-dixw-zim--iç--ê b-h---------d--. E- d------- p----- b---- x-- v----- E- d-x-a-i- p-ç-k- b-h-a x-e v-d-m- ----------------------------------- Ez dixwazim piçekê bêhna xwe vedim. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ez---x--zim -e--e-- -i-w---i-----m. E- d------- t------ j- w- b-------- E- d-x-a-i- t-ş-e-î j- w- b-p-r-i-. ----------------------------------- Ez dixwazim teştekî ji we bipirsim. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ez -ixwa-i- --ş---î -i we ti-----k--. E- d------- t------ j- w- t--- b----- E- d-x-a-i- t-ş-e-î j- w- t-k- b-k-m- ------------------------------------- Ez dixwazim tiştekî ji we tika bikim. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. E- -ix-az-- we -----nim--i-t---. E- d------- w- v------- t------- E- d-x-a-i- w- v-x-î-i- t-ş-e-î- -------------------------------- Ez dixwazim we vexwînim tiştekî. 0
Čo si želáte, prosím? Hû---i --x-azi--ji-k---m- xw- --? H-- ç- d------- j- k----- x-- r-- H-n ç- d-x-a-i- j- k-r-m- x-e r-? --------------------------------- Hûn çi dixwazin ji kerema xwe re? 0
Želáte si kávu? H-- qe--e--k- -ixw--in? H-- q-------- d-------- H-n q-h-e-e-ê d-x-a-i-? ----------------------- Hûn qehweyekê dixwazin? 0
Alebo si radšej želáte čaj? An-ça-e-ê --ldib-jê---? A- ç----- h------------ A- ç-y-k- h-l-i-i-ê-i-? ----------------------- An çayekê hildibijêrin? 0
Chceli by sme ísť domov. E- d--waz----i-in- --lê. E- d------- b----- m---- E- d-x-a-i- b-ç-n- m-l-. ------------------------ Em dixwazin biçine malê. 0
Chceli by ste taxík? Hûn---x--yê dixw--in? H-- t------ d-------- H-n t-x-i-ê d-x-a-i-? --------------------- Hûn texsiyê dixwazin? 0
Chceli by telefonovať. Hu--d---a-in---le--n- bik--. H-- d------- t------- b----- H-n d-x-a-i- t-l-f-n- b-k-n- ---------------------------- Hun dixwazin telefonê bikin. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.