Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   nl iets leuk vinden

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [zeventig]

iets leuk vinden

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? W-lt --r-k-n? W--- u r----- W-l- u r-k-n- ------------- Wilt u roken? 0
Chceli by ste tancovať? W----- --ns-n? W--- u d------ W-l- u d-n-e-? -------------- Wilt u dansen? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? W-lt-u wand--e-? W--- u w-------- W-l- u w-n-e-e-? ---------------- Wilt u wandelen? 0
Chcel by som fajčiť. Ik-w----r-ag ---e-. I- w-- g---- r----- I- w-l g-a-g r-k-n- ------------------- Ik wil graag roken. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Wil -e e---si-a---? W-- j- e-- s------- W-l j- e-n s-g-r-t- ------------------- Wil je een sigaret? 0
Chcel by oheň. H-----l------u-r-j-. H-- w-- e-- v------- H-j w-l e-n v-u-t-e- -------------------- Hij wil een vuurtje. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ik--i---r-a----ts -ri--e-. I- w-- g---- i--- d------- I- w-l g-a-g i-t- d-i-k-n- -------------------------- Ik wil graag iets drinken. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Ik w-l---a----et--et--. I- w-- g---- i--- e---- I- w-l g-a-g i-t- e-e-. ----------------------- Ik wil graag iets eten. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. I- -il gr-a----n-be-t----i-rusten. I- w-- g---- e-- b----- u--------- I- w-l g-a-g e-n b-e-j- u-t-u-t-n- ---------------------------------- Ik wil graag een beetje uitrusten. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. I--w-l-u---a-----ts v-agen. I- w-- u g---- i--- v------ I- w-l u g-a-g i-t- v-a-e-. --------------------------- Ik wil u graag iets vragen. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ik wil-- -ra-- -----t- v--g--. I- w-- u g---- o- i--- v------ I- w-l u g-a-g o- i-t- v-a-e-. ------------------------------ Ik wil u graag om iets vragen. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. I- -i- u -r--g e--ens -oo---itno---en. I- w-- u g---- e----- v--- u---------- I- w-l u g-a-g e-g-n- v-o- u-t-o-i-e-. -------------------------------------- Ik wil u graag ergens voor uitnodigen. 0
Čo si želáte, prosím? Wat--ilt u----a-? W-- w--- u g----- W-t w-l- u g-a-g- ----------------- Wat wilt u graag? 0
Želáte si kávu? Wil- - ko--ie? W--- u k------ W-l- u k-f-i-? -------------- Wilt u koffie? 0
Alebo si radšej želáte čaj? O-----t-u -------t---? O- w--- u l----- t---- O- w-l- u l-e-e- t-e-? ---------------------- Of wilt u liever thee? 0
Chceli by sme ísť domov. W-- w-lle- ---a---a----u-s ------. W-- w----- g---- n--- h--- r------ W-j w-l-e- g-a-g n-a- h-i- r-j-e-. ---------------------------------- Wij willen graag naar huis rijden. 0
Chceli by ste taxík? Wi--en--u--i--ee- t-xi? W----- j----- e-- t---- W-l-e- j-l-i- e-n t-x-? ----------------------- Willen jullie een taxi? 0
Chceli by telefonovať. Z-- wi--en --aa--tele-o-eren. Z-- w----- g---- t----------- Z-j w-l-e- g-a-g t-l-f-n-r-n- ----------------------------- Zij willen graag telefoneren. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.