Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   ro „a dori” ceva

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [şaptezeci]

„a dori” ceva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? D--iţ--să---m---? D----- s- f------ D-r-ţ- s- f-m-ţ-? ----------------- Doriţi să fumaţi? 0
Chceli by ste tancovať? Dori---s--d-nsa-i? D----- s- d------- D-r-ţ- s- d-n-a-i- ------------------ Doriţi să dansaţi? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Do-iţi--- -er-e-- l- --i----e? D----- s- m------ l- p-------- D-r-ţ- s- m-r-e-i l- p-i-b-r-? ------------------------------ Doriţi să mergeţi la plimbare? 0
Chcel by som fajčiť. V-eau s- fum--. V---- s- f----- V-e-u s- f-m-z- --------------- Vreau să fumez. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-e- o -iga--? V--- o ţ------ V-e- o ţ-g-r-? -------------- Vrei o ţigară? 0
Chcel by oheň. E---re- -- --c. E- v--- u- f--- E- v-e- u- f-c- --------------- El vrea un foc. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Dor-sc -ă-be-- ----. D----- s- b--- c---- D-r-s- s- b-a- c-v-. -------------------- Doresc să beau ceva. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. D--es- să--ăn--c-----. D----- s- m----- c---- D-r-s- s- m-n-n- c-v-. ---------------------- Doresc să mănânc ceva. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Dor-sc--ă-mă od-h---c-p--in. D----- s- m- o------- p----- D-r-s- s- m- o-i-n-s- p-ţ-n- ---------------------------- Doresc să mă odihnesc puţin. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Do-e----ă-vă---t--- ceva. D----- s- v- î----- c---- D-r-s- s- v- î-t-e- c-v-. ------------------------- Doresc să vă întreb ceva. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Do---c--ă -ă-rog--e-a. D----- s- v- r-- c---- D-r-s- s- v- r-g c-v-. ---------------------- Doresc să vă rog ceva. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Doresc --------v------ce--. D----- s- v- i---- l- c---- D-r-s- s- v- i-v-t l- c-v-. --------------------------- Doresc să vă invit la ceva. 0
Čo si želáte, prosím? C- d--iţ- -ă ---? C- d----- v- r--- C- d-r-ţ- v- r-g- ----------------- Ce doriţi vă rog? 0
Želáte si kávu? D--iţ- o ca-ea? D----- o c----- D-r-ţ- o c-f-a- --------------- Doriţi o cafea? 0
Alebo si radšej želáte čaj? S-u doriţi--a--b------ cea-? S-- d----- m-- b--- u- c---- S-u d-r-ţ- m-i b-n- u- c-a-? ---------------------------- Sau doriţi mai bine un ceai? 0
Chceli by sme ísť domov. V-e-----me-g------să. V--- s- m----- a----- V-e- s- m-r-e- a-a-ă- --------------------- Vrem să mergem acasă. 0
Chceli by ste taxík? Vr----un -axi? V---- u- t---- V-e-i u- t-x-? -------------- Vreţi un taxi? 0
Chceli by telefonovať. E- vo---ă ------ t--e---. E- v-- s- d-- u- t------- E- v-r s- d-a u- t-l-f-n- ------------------------- Ei vor să dea un telefon. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.