Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   sv vilja ha något

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sjuttio]

vilja ha något

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? V-----i-r-ka? V--- n- r---- V-l- n- r-k-? ------------- Vill ni röka? 0
Chceli by ste tancovať? V-l--n--d-ns-? V--- n- d----- V-l- n- d-n-a- -------------- Vill ni dansa? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Vil---- -- u- och g-? V--- n- g- u- o-- g-- V-l- n- g- u- o-h g-? --------------------- Vill ni gå ut och gå? 0
Chcel by som fajčiť. Jag-sk------il-- -ö--. J-- s----- v---- r---- J-g s-u-l- v-l-a r-k-. ---------------------- Jag skulle vilja röka. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi-l--u--a-----iga---t? V--- d- h- e- c-------- V-l- d- h- e- c-g-r-t-? ----------------------- Vill du ha en cigarett? 0
Chcel by oheň. H-- -i-l -- eld. H-- v--- h- e--- H-n v-l- h- e-d- ---------------- Han vill ha eld. 0
Chcel(a) by som niečo piť. J-- s--l-e-vilja ----åg-- -t- -r---a. J-- s----- v---- h- n---- a-- d------ J-g s-u-l- v-l-a h- n-g-t a-t d-i-k-. ------------------------------------- Jag skulle vilja ha något att dricka. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. J-g-s-ull- -ilj---t- ---ot. J-- s----- v---- ä-- n----- J-g s-u-l- v-l-a ä-a n-g-t- --------------------------- Jag skulle vilja äta något. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. J-g --u-l--vi--- --l--mi- li-e. J-- s----- v---- v--- m-- l---- J-g s-u-l- v-l-a v-l- m-g l-t-. ------------------------------- Jag skulle vilja vila mig lite. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. J-g s-u--e -i-ja --å-a-e- n-g-t. J-- s----- v---- f---- e- n----- J-g s-u-l- v-l-a f-å-a e- n-g-t- -------------------------------- Jag skulle vilja fråga er något. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Ja- -k--l--vi-j---- er om-någo-. J-- s----- v---- b- e- o- n----- J-g s-u-l- v-l-a b- e- o- n-g-t- -------------------------------- Jag skulle vilja be er om något. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J-g -k---e--il-- --ud---n e--på--åg--. J-- s----- v---- b---- i- e- p- n----- J-g s-u-l- v-l-a b-u-a i- e- p- n-g-t- -------------------------------------- Jag skulle vilja bjuda in er på något. 0
Čo si želáte, prosím? Vad--i------h-? V-- v--- n- h-- V-d v-l- n- h-? --------------- Vad vill ni ha? 0
Želáte si kávu? Vill n- ha -- ---fe? V--- n- h- e- k----- V-l- n- h- e- k-f-e- -------------------- Vill ni ha en kaffe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E-----sk---- n-------e v-l-a h- -- --? E---- s----- n- h----- v---- h- e- t-- E-l-r s-u-l- n- h-l-r- v-l-a h- e- t-? -------------------------------------- Eller skulle ni hellre vilja ha en te? 0
Chceli by sme ísť domov. Vi -ku--e----ja -k--he-. V- s----- v---- å-- h--- V- s-u-l- v-l-a å-a h-m- ------------------------ Vi skulle vilja åka hem. 0
Chceli by ste taxík? Vi---ni ----- -a--? V--- n- h- e- t---- V-l- n- h- e- t-x-? ------------------- Vill ni ha en taxi? 0
Chceli by telefonovať. De---l- ri---. D- v--- r----- D- v-l- r-n-a- -------------- De vill ringa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.