Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   ro „a trebui” ceva

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [şaptezeci şi doi]

„a trebui” ceva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
musieť a tr-b-i a t----- a t-e-u- -------- a trebui 0
Musím odoslať list. T--bu-- -- -x--die--scri-o--ea. T------ s- e------- s---------- T-e-u-e s- e-p-d-e- s-r-s-a-e-. ------------------------------- Trebuie să expediez scrisoarea. 0
Musím zaplatiť hotel. Trebu-e--- ----e-c-------l. T------ s- p------ h------- T-e-u-e s- p-ă-e-c h-t-l-l- --------------------------- Trebuie să plătesc hotelul. 0
Musíš vstať skoro. T---ui- -------c-l- d--r-me. T------ s- t- s---- d------- T-e-u-e s- t- s-o-i d-v-e-e- ---------------------------- Trebuie să te scoli devreme. 0
Musíš veľa pracovať. T-eb--- s--lucre-i ----. T------ s- l------ m---- T-e-u-e s- l-c-e-i m-l-. ------------------------ Trebuie să lucrezi mult. 0
Musíš byť dochvíľny. Tr-b-ie------- --n-t--l. T------ s- f-- p-------- T-e-u-e s- f-i p-n-t-a-. ------------------------ Trebuie să fii punctual. 0
Musí tankovať. T-eb-i--s--a-imen-e-e. T------ s- a---------- T-e-u-e s- a-i-e-t-z-. ---------------------- Trebuie să alimenteze. 0
Musí opraviť auto. T-ebui---- -epare m--in-. T------ s- r----- m------ T-e-u-e s- r-p-r- m-ş-n-. ------------------------- Trebuie să repare maşina. 0
Musí umyť auto. Tr--uie-să-s---e -a-i-a. T------ s- s---- m------ T-e-u-e s- s-e-e m-ş-n-. ------------------------ Trebuie să spele maşina. 0
Musí nakupovať. T-e------- -a-- c--pă-ăt---. T------ s- f--- c----------- T-e-u-e s- f-c- c-m-ă-ă-u-i- ---------------------------- Trebuie să facă cumpărături. 0
Musí vyčistiť byt. T--buie-să--acă-curat ----oc-i-ţ-. T------ s- f--- c---- î- l-------- T-e-u-e s- f-c- c-r-t î- l-c-i-ţ-. ---------------------------------- Trebuie să facă curat în locuinţă. 0
Musí vyprať bielizeň. Tr----- -ă-----e-h-in--e. T------ s- s---- h------- T-e-u-e s- s-e-e h-i-e-e- ------------------------- Trebuie să spele hainele. 0
Musíme ísť ihneď do školy. Tr-b--------erg-- -m-diat l---c---ă. T------ s- m----- i------ l- ş------ T-e-u-e s- m-r-e- i-e-i-t l- ş-o-l-. ------------------------------------ Trebuie să mergem imediat la şcoală. 0
Musíme ísť ihneď do práce. Tr-bu-e-să m--gem-i-----t-l---erviciu. T------ s- m----- i------ l- s-------- T-e-u-e s- m-r-e- i-e-i-t l- s-r-i-i-. -------------------------------------- Trebuie să mergem imediat la serviciu. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. Tr---ie-să mer--m imedi-t-l- medi-. T------ s- m----- i------ l- m----- T-e-u-e s- m-r-e- i-e-i-t l- m-d-c- ----------------------------------- Trebuie să mergem imediat la medic. 0
Musíte počkať na autobus. T-eb------ a---pt-ţi a-tobuzul. T------ s- a-------- a--------- T-e-u-e s- a-t-p-a-i a-t-b-z-l- ------------------------------- Trebuie să aşteptaţi autobuzul. 0
Musíte počkať na vlak. Tre--i---ă--ştep-aţi-t--nu-. T------ s- a-------- t------ T-e-u-e s- a-t-p-a-i t-e-u-. ---------------------------- Trebuie să aşteptaţi trenul. 0
Musíte počkať na taxík. Tr--ui- ---a-te-t--i-t--iu-. T------ s- a-------- t------ T-e-u-e s- a-t-p-a-i t-x-u-. ---------------------------- Trebuie să aşteptaţi taxiul. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...