Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   ku to be allowed to

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [heftê û sê]

to be allowed to

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Êd- de-t-r-ji bo----ti----e-y- -i---p--ê--ey-? Ê-- d----- j- b- a------ t- y- t-------- h---- Ê-î d-s-û- j- b- a-o-i-a t- y- t-r-m-ê-ê h-y-? ---------------------------------------------- Êdî destûr ji bo ajotina te ye tirimpêlê heye? 0
Smieš už piť alkohol? Êd- d-s-ûr j--b----x-a-i-a--e y- alk--- --ye? Ê-- d----- j- b- v-------- t- y- a----- h---- Ê-î d-s-û- j- b- v-x-a-i-a t- y- a-k-l- h-y-? --------------------------------------------- Êdî destûr ji bo vexwarina te ye alkolê heye? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Êdî ---t-- -- ----e-ke---a-te ye-de--e-------t-hey-? Ê-- d----- j- b- d-------- t- y- d------ w---- h---- Ê-î d-s-û- j- b- d-r-e-i-a t- y- d-r-e-ê w-l-t h-y-? ---------------------------------------------------- Êdî destûr ji bo derketina te ye derveyê welêt heye? 0
smieť, môcť j- --ti-,--arîn j- h----- k---- j- h-t-n- k-r-n --------------- jê hatin, karîn 0
Môžeme tu fajčiť? E- ----r-n -i v-r----ar-y--bi----n? E- d------ l- v-- c------- b------- E- d-k-r-n l- v-r c-x-r-y- b-k-ş-n- ----------------------------------- Em dikarin li vir cixareyê bikêşin? 0
Môže sa tu fajčiť? L- v-r-cix-re -ê -êşa-d--? L- v-- c----- t- k-------- L- v-r c-x-r- t- k-ş-n-i-? -------------------------- Li vir cixare tê kêşandin? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? Bi -ar-a---e---ê -----y--? B- q---- q------ t- d----- B- q-r-a q-e-i-ê t- d-y-n- -------------------------- Bi qarta qrediyê tê dayîn? 0
Môže sa tu platiť šekom? B- çe-- -ê------? B- ç--- t- d----- B- ç-k- t- d-y-n- ----------------- Bi çekê tê dayîn? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Bi--e---------t---a---? B- t--- p---- t- d----- B- t-n- p-ş-n t- d-y-n- ----------------------- Bi tenê pêşin tê dayîn? 0
Môžem si len zatelefonovať? E- d--a--m---lefon-kê --ki-? E- d------ t--------- b----- E- d-k-r-m t-l-f-n-k- b-k-m- ---------------------------- Ez dikarim têlefonekê bikim? 0
Môžem sa len niečo spýtať? Ez -ikarim---ş---î---pi--i-? E- d------ t------ b-------- E- d-k-r-m t-ş-e-î b-p-r-i-? ---------------------------- Ez dikarim tiştekî bipirsim? 0
Môžem len niečo povedať? E--di--r-- -işt--î -ib-ji-? E- d------ t------ b------- E- d-k-r-m t-ş-e-î b-b-j-m- --------------------------- Ez dikarim tiştekî bibêjim? 0
Nesmie spať v parku. Ew nika---li p-rqê rakev-. E- n----- l- p---- r------ E- n-k-r- l- p-r-ê r-k-v-. -------------------------- Ew nikare li parqê rakeve. 0
Nesmie spať v aute. Ew--i-a-- di otomo-î-ê-de-r--ev-. E- n----- d- o-------- d- r------ E- n-k-r- d- o-o-o-î-ê d- r-k-v-. --------------------------------- Ew nikare di otomobîlê de rakeve. 0
Nesmie spať na stanici. E- -i-ar--l- îst-eha-t-ên- r-ke--. E- n----- l- î------ t---- r------ E- n-k-r- l- î-t-e-a t-ê-ê r-k-v-. ---------------------------------- Ew nikare li îstgeha trênê rakeve. 0
Smieme si sadnúť? E--di----- r-nên? E- d------ r----- E- d-k-r-n r-n-n- ----------------- Em dikarin rûnên? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Em------i--q-rta m-nû-ê w-rgir-n? E- d------ q---- m----- w-------- E- d-k-r-n q-r-a m-n-y- w-r-i-i-? --------------------------------- Em dikarin qarta menûyê wergirin? 0
Môžeme platiť zvlášť? E--dik---n-j- h-- cud- b-di-? E- d------ j- h-- c--- b----- E- d-k-r-n j- h-v c-d- b-d-n- ----------------------------- Em dikarin ji hev cuda bidin? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!