Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   lt ką galėti (turėti leidimą, sutikimą)

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [septyniasdešimt trys]

ką galėti (turėti leidimą, sutikimą)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Ar-----ja---al--- vairuoti -u-o--b-l-? A- t-- j-- g----- v------- a---------- A- t-u j-u g-l-m- v-i-u-t- a-t-m-b-l-? -------------------------------------- Ar tau jau galima vairuoti automobilį? 0
Smieš už piť alkohol? A--ta--j---galim--------a-k---lį? A- t-- j-- g----- g---- a-------- A- t-u j-u g-l-m- g-r-i a-k-h-l-? --------------------------------- Ar tau jau galima gerti alkoholį? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Ar tau --u---l--- v--n-m---ž-uoti-į--žsienį? A- t-- j-- g----- v----- v------- į u------- A- t-u j-u g-l-m- v-e-a- v-ž-u-t- į u-s-e-į- -------------------------------------------- Ar tau jau galima vienam važiuoti į užsienį? 0
smieť, môcť ga--ti -t-rė---l-idi-ą,-s-----m-) g----- (------ l------- s-------- g-l-t- (-u-ė-i l-i-i-ą- s-t-k-m-) --------------------------------- galėti (turėti leidimą, sutikimą) 0
Môžeme tu fajčiť? Ar --s či--ga-i---rū-y--? A- m-- č-- g----- r------ A- m-s č-a g-l-m- r-k-t-? ------------------------- Ar mes čia galime rūkyti? 0
Môže sa tu fajčiť? Ar---- ga-im-----yti? A- č-- g----- r------ A- č-a g-l-m- r-k-t-? --------------------- Ar čia galima rūkyti? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? Ar ----ma----ok-t- -re-----e k-r-e--? A- g----- s------- k-------- k------- A- g-l-m- s-m-k-t- k-e-i-i-e k-r-e-e- ------------------------------------- Ar galima sumokėti kreditine kortele? 0
Môže sa tu platiť šekom? A--g----a-sumo-ėti---kiai-? A- g----- s------- č------- A- g-l-m- s-m-k-t- č-k-a-s- --------------------------- Ar galima sumokėti čekiais? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? A- --li-- ------ti-t-k-g--nai---is? A- g----- s------- t-- g----------- A- g-l-m- s-m-k-t- t-k g-y-a-s-a-s- ----------------------------------- Ar galima sumokėti tik grynaisiais? 0
Môžem si len zatelefonovať? Ar-g--i- -a---m--nt-? A- g---- p----------- A- g-l-u p-s-a-b-n-i- --------------------- Ar galiu paskambinti? 0
Môžem sa len niečo spýtať? Ar-ga--- ka---o-pakl--s-i? A- g---- k-- k- p--------- A- g-l-u k-i k- p-k-a-s-i- -------------------------- Ar galiu kai ko paklausti? 0
Môžem len niečo povedať? Ar--a--u k-- -ą -a-ak-ti? A- g---- k-- k- p-------- A- g-l-u k-i k- p-s-k-t-? ------------------------- Ar galiu kai ką pasakyti? 0
Nesmie spať v parku. J----eg-l-m---i-goti---r--. J-- n------- m------ p----- J-m n-g-l-m- m-e-o-i p-r-e- --------------------------- Jam negalima miegoti parke. 0
Nesmie spať v aute. J-- ---------miegot--au-o-ob--y--. J-- n------- m------ a------------ J-m n-g-l-m- m-e-o-i a-t-m-b-l-j-. ---------------------------------- Jam negalima miegoti automobilyje. 0
Nesmie spať na stanici. J-- n-g--ima-m-eg--i---le--n----- s-o--j-. J-- n------- m------ g----------- s------- J-m n-g-l-m- m-e-o-i g-l-ž-n-e-i- s-o-y-e- ------------------------------------------ Jam negalima miegoti geležinkelio stotyje. 0
Smieme si sadnúť? Ar---l-m- s--t--? A- g----- s------ A- g-l-m- s-s-i-? ----------------- Ar galime sėstis? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? A---a---e--au-i-va-gia--št-? A- g----- g---- v----------- A- g-l-m- g-u-i v-l-i-r-š-į- ---------------------------- Ar galime gauti valgiaraštį? 0
Môžeme platiť zvlášť? Ar ga-i-- s-mo-ė---a--kira-? A- g----- s------- a-------- A- g-l-m- s-m-k-t- a-s-i-a-? ---------------------------- Ar galime sumokėti atskirai? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!