Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   lv kaut ko drīkstēt

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [septiņdesmit trīs]

kaut ko drīkstēt

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? V------jau-drī---i-bra-k- -r --š--u? V-- t- j-- d------ b----- a- m------ V-i t- j-u d-ī-s-i b-a-k- a- m-š-n-? ------------------------------------ Vai tu jau drīksti braukt ar mašīnu? 0
Smieš už piť alkohol? V-- -- j-u-d--kst- l--tot -l--ho--? V-- t- j-- d------ l----- a-------- V-i t- j-u d-ī-s-i l-e-o- a-k-h-l-? ----------------------------------- Vai tu jau drīksti lietot alkoholu? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Va- t- ja- d-ī------i--s pa-s-b--uk--uz ā-----m? V-- t- j-- d------ v---- p--- b----- u- ā------- V-i t- j-u d-ī-s-i v-e-s p-t- b-a-k- u- ā-z-m-m- ------------------------------------------------ Vai tu jau drīksti viens pats braukt uz ārzemēm? 0
smieť, môcť d-ī-st-t d------- d-ī-s-ē- -------- drīkstēt 0
Môžeme tu fajčiť? Vai m-- š-i--drī--tam--mēķ-t? V-- m-- š--- d------- s------ V-i m-s š-i- d-ī-s-a- s-ē-ē-? ----------------------------- Vai mēs šeit drīkstam smēķēt? 0
Môže sa tu fajčiť? V-----i- drī----s-ē--t? V-- š--- d----- s------ V-i š-i- d-ī-s- s-ē-ē-? ----------------------- Vai šeit drīkst smēķēt? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? V-i----ks- m-k-ā- a---r---t---ti? V-- d----- m----- a- k----------- V-i d-ī-s- m-k-ā- a- k-e-ī-k-r-i- --------------------------------- Vai drīkst maksāt ar kredītkarti? 0
Môže sa tu platiť šekom? V-i ---k-----ks-t ar -e--? V-- d----- m----- a- č---- V-i d-ī-s- m-k-ā- a- č-k-? -------------------------- Vai drīkst maksāt ar čeku? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Va--drīks- --ks-t tik-i----id-- ---d-? V-- d----- m----- t---- s------ n----- V-i d-ī-s- m-k-ā- t-k-i s-a-d-ā n-u-ā- -------------------------------------- Vai drīkst maksāt tikai skaidrā naudā? 0
Môžem si len zatelefonovať? V-i e---rīk--u-piezvanīt? V-- e- d------ p--------- V-i e- d-ī-s-u p-e-v-n-t- ------------------------- Vai es drīkstu piezvanīt? 0
Môžem sa len niečo spýtať? V-i -s dr-kst- -o---u-āt? V-- e- d------ k- j------ V-i e- d-ī-s-u k- j-u-ā-? ------------------------- Vai es drīkstu ko jautāt? 0
Môžem len niečo povedať? Vai -- drīkstu----tei-t? V-- e- d------ k- t----- V-i e- d-ī-s-u k- t-i-t- ------------------------ Vai es drīkstu ko teikt? 0
Nesmie spať v parku. V--š-ned-īks- -u--t------. V--- n------- g---- p----- V-ņ- n-d-ī-s- g-l-t p-r-ā- -------------------------- Viņš nedrīkst gulēt parkā. 0
Nesmie spať v aute. V--- ------s- -u--t ma--n-. V--- n------- g---- m------ V-ņ- n-d-ī-s- g-l-t m-š-n-. --------------------------- Viņš nedrīkst gulēt mašīnā. 0
Nesmie spať na stanici. V-ņ- ne-r-k-t-gul-- --ac---. V--- n------- g---- s------- V-ņ- n-d-ī-s- g-l-t s-a-i-ā- ---------------------------- Viņš nedrīkst gulēt stacijā. 0
Smieme si sadnúť? V-i-mē- dr---t-m a----ti-s? V-- m-- d------- a--------- V-i m-s d-ī-s-a- a-s-s-i-s- --------------------------- Vai mēs drīkstam apsēsties? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Vai -ē- -r-ks--- d-b-- -dien-ar-i? V-- m-- d------- d---- ē---------- V-i m-s d-ī-s-a- d-b-t ē-i-n-a-t-? ---------------------------------- Vai mēs drīkstam dabūt ēdienkarti? 0
Môžeme platiť zvlášť? V---mēs -----tam--ama--āt---sev-šķ-? V-- m-- d------- s------- a--------- V-i m-s d-ī-s-a- s-m-k-ā- a-s-v-š-i- ------------------------------------ Vai mēs drīkstam samaksāt atsevišķi? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!