Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   ro „a avea voie” ceva

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [şaptezeci şi trei]

„a avea voie” ceva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Ai v--- s- c------ d---? Ai voie să conduci deja? 0
Smieš už piť alkohol? Ai v--- s- b-- d--- a-----? Ai voie să bei deja alcool? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Ai v--- s- c---------- d--- s----- î- s----------? Ai voie să călătoreşti deja singur în străinătate? 0
smieť, môcť a a--- v--e a avea voie 0
Môžeme tu fajčiť? Av-- v--- s- f---- a---? Avem voie să fumăm aici? 0
Môže sa tu fajčiť? Se p---- f--- a---? Se poate fuma aici? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? Se p---- p---- c- c---- d- c-----? Se poate plăti cu carte de credit? 0
Môže sa tu platiť šekom? Se p---- p---- c- c--? Se poate plăti cu cec? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Se p---- p---- n---- c---? Se poate plăti numai cash? 0
Môžem si len zatelefonovať? Am v--- s- d-- ş- e- u- t------? Am voie să dau şi eu un telefon? 0
Môžem sa len niečo spýtať? Am v--- s- î----- ş- e- c---? Am voie să întreb şi eu ceva? 0
Môžem len niečo povedať? Am v--- s- s--- ş- e- c---? Am voie să spun şi eu ceva? 0
Nesmie spať v parku. Nu a-- v--- s- d----- î- p---. Nu are voie să doarmă în parc. 0
Nesmie spať v aute. Nu a-- v--- s- d----- î- m-----. Nu are voie să doarmă în maşină. 0
Nesmie spať na stanici. Nu a-- v--- s- d----- î- g---. Nu are voie să doarmă în gară. 0
Smieme si sadnúť? Pu--- l-- l--? Putem lua loc? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Ne d--- v- r---- m-----? Ne daţi vă rugăm meniul? 0
Môžeme platiť zvlášť? Pu--- p---- s------? Putem plăti separat? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!