Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   sq mund

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [shtatёdhjetёetre]

mund

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? A--u-d-t’---ap--h m-ki-ё--tas-m-? A m___ t__ j_____ m______ t______ A m-n- t-i j-p-s- m-k-n-s t-s-m-? --------------------------------- A mund t’i japёsh makinёs tashmё? 0
Smieš už piť alkohol? A -u-- tё---s--a-kool-tan-? A m___ t_ p___ a_____ t____ A m-n- t- p-s- a-k-o- t-n-? --------------------------- A mund tё pish alkool tani? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? A m-n- -- -dh-t-s---as--ё -hte--t---n-? A m___ t_ u_______ j_____ s______ t____ A m-n- t- u-h-t-s- j-s-t- s-t-t-t t-n-? --------------------------------------- A mund tё udhёtosh jashtё shtetit tani? 0
smieť, môcť mund m___ m-n- ---- mund 0
Môžeme tu fajčiť? A--und-t- ---- -u-a--kё-u? A m___ t_ p___ d____ k____ A m-n- t- p-m- d-h-n k-t-? -------------------------- A mund tё pimё duhan kёtu? 0
Môže sa tu fajčiť? A----d -ё-p--d-h----ёt-? A m___ t_ p_ d____ k____ A m-n- t- p- d-h-n k-t-? ------------------------ A mund tё pi duhan kёtu? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? A m---------g-a- m----r-ё -re----? A m___ t_ p_____ m_ k____ k_______ A m-n- t- p-g-a- m- k-r-ё k-e-i-i- ---------------------------------- A mund tё paguaj me kartё krediti? 0
Môže sa tu platiť šekom? A -u-d-tё -a-u-- ----e-? A m___ t_ p_____ m_ ç___ A m-n- t- p-g-a- m- ç-k- ------------------------ A mund tё paguaj me çek? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? A-mu-d t- -a-u-- m-----ё-nё--or-? A m___ t_ p_____ m_ l___ n_ d____ A m-n- t- p-g-a- m- l-k- n- d-r-? --------------------------------- A mund tё paguaj me lekё nё dorё? 0
Môžem si len zatelefonovať? A-m-n---- t----o--j n---erё? A m___ t_ t________ n_______ A m-n- t- t-l-f-n-j n-ё-e-ё- ---------------------------- A mund tё telefonoj njёherё? 0
Môžem sa len niečo spýtať? A mund t--p--s---- d-çka? A m___ t_ p___ p__ d_____ A m-n- t- p-e- p-r d-ç-a- ------------------------- A mund tё pyes pёr diçka? 0
Môžem len niečo povedať? A---nd--ё t--- d---a? A m___ t_ t___ d_____ A m-n- t- t-e- d-ç-a- --------------------- A mund tё them diçka? 0
Nesmie spať v parku. A- n-k -u------fle-ё nё--ark. A_ n__ m___ t_ f____ n_ p____ A- n-k m-n- t- f-e-ё n- p-r-. ----------------------------- Ai nuk mund tё flejё nё park. 0
Nesmie spať v aute. A- n-k ---d -- -l-j---ё mak-n-. A_ n__ m___ t_ f____ n_ m______ A- n-k m-n- t- f-e-ё n- m-k-n-. ------------------------------- Ai nuk mund tё flejё nё makinё. 0
Nesmie spať na stanici. A--nu---u-d--ё--le-ё--ё-sta-----n-e-t-en-t. A_ n__ m___ t_ f____ n_ s________ e t______ A- n-k m-n- t- f-e-ё n- s-a-i-n-n e t-e-i-. ------------------------------------------- Ai nuk mund tё flejё nё stacionin e trenit. 0
Smieme si sadnúť? A mun------lemi? A m___ t_ u_____ A m-n- t- u-e-i- ---------------- A mund tё ulemi? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? A-mu-- ---na j-pni--e--n-? A m___ t_ n_ j____ m______ A m-n- t- n- j-p-i m-n-n-? -------------------------- A mund tё na jepni menynё? 0
Môžeme platiť zvlášť? A-mun- -- p----j-ё -e- ---eç? A m___ t_ p_______ v__ e v___ A m-n- t- p-g-a-m- v-ç e v-ç- ----------------------------- A mund tё paguajmё veç e veç? 0

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!