Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   sr нешто смети

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [седамдесет и три]

73 [sedamdeset i tri]

нешто смети

[nešto smeti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? С--- ли---- ---ити-а-то? С--- л- в-- в----- а---- С-е- л- в-ћ в-з-т- а-т-? ------------------------ Смеш ли већ возити ауто? 0
S-----i---c--vo-iti-a-t-? S--- l- v--- v----- a---- S-e- l- v-c- v-z-t- a-t-? ------------------------- Smeš li već voziti auto?
Smieš už piť alkohol? Сме- л--в-ћ ---и -лк-хо-? С--- л- в-- п--- а------- С-е- л- в-ћ п-т- а-к-х-л- ------------------------- Смеш ли већ пити алкохол? 0
Sm-š -i -eć-p--i ---ohol? S--- l- v--- p--- a------- S-e- l- v-c- p-t- a-k-h-l- -------------------------- Smeš li već piti alkohol?
Smieš už ísť sám do zahraničia? С-----и--ећ--ам---това-и - и------нст--? С--- л- в-- с-- п------- у и------------ С-е- л- в-ћ с-м п-т-в-т- у и-о-т-а-с-в-? ---------------------------------------- Смеш ли већ сам путовати у иностранство? 0
S-eš--i----́ sa--put-va-i u ino---ans---? S--- l- v--- s-- p------- u i------------ S-e- l- v-c- s-m p-t-v-t- u i-o-t-a-s-v-? ----------------------------------------- Smeš li već sam putovati u inostranstvo?
smieť, môcť см--и с---- с-е-и ----- смети 0
sm-ti s---- s-e-i ----- smeti
Môžeme tu fajčiť? См-мо ли --д- --шити? С---- л- о--- п------ С-е-о л- о-д- п-ш-т-? --------------------- Смемо ли овде пушити? 0
S-e-o--i ---- pu-i--? S---- l- o--- p------ S-e-o l- o-d- p-š-t-? --------------------- Smemo li ovde pušiti?
Môže sa tu fajčiť? С-е--и -е---де --ши-и? С-- л- с- о--- п------ С-е л- с- о-д- п-ш-т-? ---------------------- Сме ли се овде пушити? 0
S-- l- se-ovde -uši-i? S-- l- s- o--- p------ S-e l- s- o-d- p-š-t-? ---------------------- Sme li se ovde pušiti?
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? См- -- ---п-ат--и-кр---т-о--к--тицом? С-- л- с- п------ к-------- к-------- С-е л- с- п-а-и-и к-е-и-н-м к-р-и-о-? ------------------------------------- Сме ли се платити кредитном картицом? 0
Sme li s- -la-it- -red-t-om---r----m? S-- l- s- p------ k-------- k-------- S-e l- s- p-a-i-i k-e-i-n-m k-r-i-o-? ------------------------------------- Sme li se platiti kreditnom karticom?
Môže sa tu platiť šekom? См---и -е-п-а-----ч-ко-? С-- л- с- п------ ч----- С-е л- с- п-а-и-и ч-к-м- ------------------------ Сме ли се платити чеком? 0
Sme -- se ----i-i----om? S-- l- s- p------ č----- S-e l- s- p-a-i-i č-k-m- ------------------------ Sme li se platiti čekom?
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Сме -- ----ла-ити с-мо-гот-в--ом? С-- л- с- п------ с--- г--------- С-е л- с- п-а-и-и с-м- г-т-в-н-м- --------------------------------- Сме ли се платити само готовином? 0
Sm- -i-se ----i-i -am- got--i---? S-- l- s- p------ s--- g--------- S-e l- s- p-a-i-i s-m- g-t-v-n-m- --------------------------------- Sme li se platiti samo gotovinom?
Môžem si len zatelefonovať? См-м-л--т--е--ни-ат-? С--- л- т------------ С-е- л- т-л-ф-н-р-т-? --------------------- Смем ли телефонирати? 0
S-e- li-tel----i----? S--- l- t------------ S-e- l- t-l-f-n-r-t-? --------------------- Smem li telefonirati?
Môžem sa len niečo spýtať? Сме--ли--еш-о --та--? С--- л- н---- п------ С-е- л- н-ш-о п-т-т-? --------------------- Смем ли нешто питати? 0
S--m -- -e--o-pit--i? S--- l- n---- p------ S-e- l- n-š-o p-t-t-? --------------------- Smem li nešto pitati?
Môžem len niečo povedať? С-е---- н--то р--и? С--- л- н---- р---- С-е- л- н-ш-о р-ћ-? ------------------- Смем ли нешто рећи? 0
Sm-- -- -e--o --c-i? S--- l- n---- r----- S-e- l- n-š-o r-c-i- -------------------- Smem li nešto reći?
Nesmie spať v parku. Он--- -м- --ава-- у---р--. О- н- с-- с------ у п----- О- н- с-е с-а-а-и у п-р-у- -------------------------- Он не сме спавати у парку. 0
On-ne--me--p-va-- - -a-ku. O- n- s-- s------ u p----- O- n- s-e s-a-a-i u p-r-u- -------------------------- On ne sme spavati u parku.
Nesmie spať v aute. Он--е --е----в-ти у--у-у. О- н- с-- с------ у а---- О- н- с-е с-а-а-и у а-т-. ------------------------- Он не сме спавати у ауту. 0
On-n------sp--a--------u. O- n- s-- s------ u a---- O- n- s-e s-a-a-i u a-t-. ------------------------- On ne sme spavati u autu.
Nesmie spať na stanici. О- не---е-с--в-ти на ж--ез-и---- --а-и-и. О- н- с-- с------ н- ж---------- с------- О- н- с-е с-а-а-и н- ж-л-з-и-к-ј с-а-и-и- ----------------------------------------- Он не сме спавати на железничкој станици. 0
On-----me---a--t- ---ž--ezn--ko- -------. O- n- s-- s------ n- ž---------- s------- O- n- s-e s-a-a-i n- ž-l-z-i-k-j s-a-i-i- ----------------------------------------- On ne sme spavati na železničkoj stanici.
Smieme si sadnúť? С--м------ес-и? С---- л- с----- С-е-о л- с-с-и- --------------- Смемо ли сести? 0
Sm-m- ---s-sti? S---- l- s----- S-e-o l- s-s-i- --------------- Smemo li sesti?
Môžete nám priniesť jedálny lístok? См-м--л--д--и-и ---ов---? С---- л- д----- ј-------- С-е-о л- д-б-т- ј-л-в-и-? ------------------------- Смемо ли добити јеловник? 0
S-em- ---do-iti -----n--? S---- l- d----- j-------- S-e-o l- d-b-t- j-l-v-i-? ------------------------- Smemo li dobiti jelovnik?
Môžeme platiť zvlášť? М-же----и -лат--и-о-в-ј-но? М----- л- п------ о-------- М-ж-м- л- п-а-и-и о-в-ј-н-? --------------------------- Можемо ли платити одвојено? 0
M-ž--o li-pl-ti-----voje--? M----- l- p------ o-------- M-ž-m- l- p-a-i-i o-v-j-n-? --------------------------- Možemo li platiti odvojeno?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!