Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   sv få något

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [sjuttiotre]

få något

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Får -u-reda- -ör- -il? F-- d- r---- k--- b--- F-r d- r-d-n k-r- b-l- ---------------------- Får du redan köra bil? 0
Smieš už piť alkohol? Få--du-red-- dric-- --k----? F-- d- r---- d----- a------- F-r d- r-d-n d-i-k- a-k-h-l- ---------------------------- Får du redan dricka alkohol? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Får-du-red-----a e--am-ut--l----? F-- d- r---- å-- e---- u--------- F-r d- r-d-n å-a e-s-m u-o-l-n-s- --------------------------------- Får du redan åka ensam utomlands? 0
smieť, môcť -å f- f- -- få 0
Môžeme tu fajčiť? F-r -i-rö-- --r? F-- v- r--- h--- F-r v- r-k- h-r- ---------------- Får vi röka här? 0
Môže sa tu fajčiť? Få- -an-r-ka----? F-- m-- r--- h--- F-r m-n r-k- h-r- ----------------- Får man röka här? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? F-r---- betal--me- -on-o-or-? F-- m-- b----- m-- k--------- F-r m-n b-t-l- m-d k-n-o-o-t- ----------------------------- Får man betala med kontokort? 0
Môže sa tu platiť šekom? F-r-man b--a-- --d c---k? F-- m-- b----- m-- c----- F-r m-n b-t-l- m-d c-e-k- ------------------------- Får man betala med check? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Få---an ba-a b--al---onta--? F-- m-- b--- b----- k------- F-r m-n b-r- b-t-l- k-n-a-t- ---------------------------- Får man bara betala kontant? 0
Môžem si len zatelefonovať? Kan--ag f- -in-a-h--? K-- j-- f- r---- h--- K-n j-g f- r-n-a h-r- --------------------- Kan jag få ringa här? 0
Môžem sa len niečo spýtať? F-- --- --ra frå-- o- -åg-t? F-- j-- b--- f---- o- n----- F-r j-g b-r- f-å-a o- n-g-t- ---------------------------- Får jag bara fråga om något? 0
Môžem len niečo povedať? Får-ja- bar- s--- ---o-? F-- j-- b--- s--- n----- F-r j-g b-r- s-g- n-g-t- ------------------------ Får jag bara säga något? 0
Nesmie spať v parku. H-- f-r--nte s--a i-p---e-. H-- f-- i--- s--- i p------ H-n f-r i-t- s-v- i p-r-e-. --------------------------- Han får inte sova i parken. 0
Nesmie spať v aute. Han --r --te----a --b-l--. H-- f-- i--- s--- i b----- H-n f-r i-t- s-v- i b-l-n- -------------------------- Han får inte sova i bilen. 0
Nesmie spať na stanici. H-n -----nte-s-va på---at-on-n. H-- f-- i--- s--- p- s--------- H-n f-r i-t- s-v- p- s-a-i-n-n- ------------------------------- Han får inte sova på stationen. 0
Smieme si sadnúť? F-- vi t- --a-s? F-- v- t- p----- F-r v- t- p-a-s- ---------------- Får vi ta plats? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Ka- -i--- m-ny-? K-- v- f- m----- K-n v- f- m-n-n- ---------------- Kan vi få menyn? 0
Môžeme platiť zvlášť? Få---i----a-- v-r -ö- -ig? F-- v- b----- v-- f-- s--- F-r v- b-t-l- v-r f-r s-g- -------------------------- Får vi betala var för sig? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!