Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   hu valamit kérni

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [hetvennégy]

valamit kérni

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? L- tud---v---i - ha-am-t? L- t---- v---- a h------- L- t-d-á v-g-i a h-j-m-t- ------------------------- Le tudná vágni a hajamat? 0
Nie príliš na krátko, prosím. K---m--ne--ú- -ö-i--e! K----- n- t-- r------- K-r-m- n- t-l r-v-d-e- ---------------------- Kérem, ne túl rövidre! 0
Trochu kratšie, prosím. K--s---öv---bbre- kér--! K---- r---------- k----- K-s-é r-v-d-b-r-, k-r-m- ------------------------ Kissé rövidebbre, kérem! 0
Môžete vyvolať fotky? E-- -ud-----vn- a -én--é-e---? E-- t---- h---- a f----------- E-ő t-d-a h-v-i a f-n-k-p-k-t- ------------------------------ Elő tudja hívni a fényképeket? 0
Fotky sú na CD. A-képek---------ann-k. A k---- a C--- v------ A k-p-k a C--- v-n-a-. ---------------------- A képek a CD-n vannak. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. A -é--- a--én-ké-e-ő-ép--------k. A k---- a f-------------- v------ A k-p-k a f-n-k-p-z-g-p-n v-n-a-. --------------------------------- A képek a fényképezőgépen vannak. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Me---u--a-j-vít-ni -- ór-t? M-- t---- j------- a- ó---- M-g t-d-a j-v-t-n- a- ó-á-? --------------------------- Meg tudja javítani az órát? 0
Sklo je rozbité. A-------zé--öröt- ---l--rött. A ü--- s--------- / e-------- A ü-e- s-é-t-r-t- / e-t-r-t-. ----------------------------- A üveg széttörött / eltörött. 0
Batéria je prázdna. A-----m-ü---. A- e--- ü---- A- e-e- ü-e-. ------------- Az elem üres. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? K--t---- v----n---z i-g--? K- t---- v------ a- i----- K- t-d-a v-s-l-i a- i-g-t- -------------------------- Ki tudja vasalni az inget? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Ki t-dja -i-z-í--ni-----dr---t? K- t---- t--------- a n-------- K- t-d-a t-s-t-t-n- a n-d-á-o-? ------------------------------- Ki tudja tisztítani a nadrágot? 0
Môžete opraviť tie topánky? Meg-tudja j--í---- --ci-őke-? M-- t---- j------- a c------- M-g t-d-a j-v-t-n- a c-p-k-t- ----------------------------- Meg tudja javítani a cipőket? 0
Môžete mi dať oheň? Tu----t-zet a-n-? T---- t---- a---- T-d-a t-z-t a-n-? ----------------- Tudna tüzet adni? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Van-gyufá---va-- e-y-gy--t--a? V-- g------ v--- e-- g-------- V-n g-u-á-a v-g- e-y g-ú-t-j-? ------------------------------ Van gyufája vagy egy gyújtója? 0
Máte popolník? Van -g---a-u-a-----? V-- e-- h----------- V-n e-y h-m-t-r-ó-a- -------------------- Van egy hamutartója? 0
Fajčíte cigary? Sziva-o--k? S---------- S-i-a-o-i-? ----------- Szivarozik? 0
Fajčíte cigarety? D---n-z--? D--------- D-h-n-z-k- ---------- Dohányzik? 0
Fajčíte fajku? Pip--i-? P------- P-p-z-k- -------- Pipázik? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...