Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   sr замолити за нешто

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [седамдесет и четири]

74 [sedamdeset i četiri]

замолити за нешто

zamoliti za nešto

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? М-ж-те -и ----шиш--и --с-? М_____ л_ м_ о______ к____ М-ж-т- л- м- о-и-а-и к-с-? -------------------------- Можете ли ми ошишати косу? 0
Može-- -i----oš-š-ti k--u? M_____ l_ m_ o______ k____ M-ž-t- l- m- o-i-a-i k-s-? -------------------------- Možete li mi ošišati kosu?
Nie príliš na krátko, prosím. Н- --ек-а--о, м-л-м. Н_ п_________ м_____ Н- п-е-р-т-о- м-л-м- -------------------- Не прекратко, молим. 0
Ne--r--r-tko,---l-m. N_ p_________ m_____ N- p-e-r-t-o- m-l-m- -------------------- Ne prekratko, molim.
Trochu kratšie, prosím. Ма-о-кра--,-м-л--. М___ к_____ м_____ М-л- к-а-е- м-л-м- ------------------ Мало краће, молим. 0
Malo --a-́e--m--i-. M___ k_____ m_____ M-l- k-a-́-, m-l-m- ------------------- Malo kraće, molim.
Môžete vyvolať fotky? Мо-ете-л--ра--ити слике? М_____ л_ р______ с_____ М-ж-т- л- р-з-и-и с-и-е- ------------------------ Можете ли развити слике? 0
M--e---l------i-- s---e? M_____ l_ r______ s_____ M-ž-t- l- r-z-i-i s-i-e- ------------------------ Možete li razviti slike?
Fotky sú na CD. С-ик- с- на Ц--у. С____ с_ н_ Ц____ С-и-е с- н- Ц---. ----------------- Слике су на ЦД-у. 0
Sli-- -- na--D-u. S____ s_ n_ C____ S-i-e s- n- C---. ----------------- Slike su na CD-u.
Fotky sú vo fotoaparáte. Сл------ у---мери. С____ с_ у к______ С-и-е с- у к-м-р-. ------------------ Слике су у камери. 0
S---- -u ---a----. S____ s_ u k______ S-i-e s- u k-m-r-. ------------------ Slike su u kameri.
Môžete opraviť tie hodiny? М-ж--- -----пр-ви-и-са-? М_____ л_ п________ с___ М-ж-т- л- п-п-а-и-и с-т- ------------------------ Можете ли поправити сат? 0
Može-- -- -opravit----t? M_____ l_ p________ s___ M-ž-t- l- p-p-a-i-i s-t- ------------------------ Možete li popraviti sat?
Sklo je rozbité. С--к-- ј--п---о. С_____ ј_ п_____ С-а-л- ј- п-к-о- ---------------- Стакло је пукло. 0
S---l---- --k--. S_____ j_ p_____ S-a-l- j- p-k-o- ---------------- Staklo je puklo.
Batéria je prázdna. Б-т--и-- -е п-азн-. Б_______ ј_ п______ Б-т-р-ј- ј- п-а-н-. ------------------- Батерија је празна. 0
B-t-r--- je -ra---. B_______ j_ p______ B-t-r-j- j- p-a-n-. ------------------- Baterija je prazna.
Môžete vyžehliť tú košeľu? М---т--ли-----г-а-- -о-у--? М_____ л_ и________ к______ М-ж-т- л- и-п-г-а-и к-ш-љ-? --------------------------- Можете ли испеглати кошуљу? 0
M-ž--- ---i--egl--i -ošu-j-? M_____ l_ i________ k_______ M-ž-t- l- i-p-g-a-i k-š-l-u- ---------------------------- Možete li ispeglati košulju?
Môžete vyčistiť tie nohavice? Мож-те ли очистит--па-т---не? М_____ л_ о_______ п_________ М-ж-т- л- о-и-т-т- п-н-а-о-е- ----------------------------- Можете ли очистити панталоне? 0
M-ž--e l- o------i p--talo-e? M_____ l_ o_______ p_________ M-ž-t- l- o-i-t-t- p-n-a-o-e- ----------------------------- Možete li očistiti pantalone?
Môžete opraviť tie topánky? Мо---е--и-поп--в-ти--и-еле? М_____ л_ п________ ц______ М-ж-т- л- п-п-а-и-и ц-п-л-? --------------------------- Можете ли поправити ципеле? 0
Mož-te--i---praviti---pel-? M_____ l_ p________ c______ M-ž-t- l- p-p-a-i-i c-p-l-? --------------------------- Možete li popraviti cipele?
Môžete mi dať oheň? Может- -и-ми-да-и -ат--? М_____ л_ м_ д___ в_____ М-ж-т- л- м- д-т- в-т-е- ------------------------ Можете ли ми дати ватре? 0
M---t- -- m--d--- v---e? M_____ l_ m_ d___ v_____ M-ž-t- l- m- d-t- v-t-e- ------------------------ Možete li mi dati vatre?
Máte zápalky alebo zapaľovač? И--т--ли-шибиц----- ---љ--? И____ л_ ш_____ и__ у______ И-а-е л- ш-б-ц- и-и у-а-а-? --------------------------- Имате ли шибице или упаљач? 0
Im-te -----b--- i-i-u--lja-? I____ l_ š_____ i__ u_______ I-a-e l- š-b-c- i-i u-a-j-č- ---------------------------- Imate li šibice ili upaljač?
Máte popolník? И-а---ли------ару? И____ л_ п________ И-а-е л- п-п-љ-р-? ------------------ Имате ли пепељару? 0
I-----li-p-pe--ar-? I____ l_ p_________ I-a-e l- p-p-l-a-u- ------------------- Imate li pepeljaru?
Fajčíte cigary? Пушит---и-ци-ар-? П_____ л_ ц______ П-ш-т- л- ц-г-р-? ----------------- Пушите ли цигаре? 0
Pu-it- li cig---? P_____ l_ c______ P-š-t- l- c-g-r-? ----------------- Pušite li cigare?
Fajčíte cigarety? Пу---е--и-ци-ар-те? П_____ л_ ц________ П-ш-т- л- ц-г-р-т-? ------------------- Пушите ли цигарете? 0
Pu---- l----g-r--e? P_____ l_ c________ P-š-t- l- c-g-r-t-? ------------------- Pušite li cigarete?
Fajčíte fajku? П----- л--л--у? П_____ л_ л____ П-ш-т- л- л-л-? --------------- Пушите ли лулу? 0
Pu---- ---lul-? P_____ l_ l____ P-š-t- l- l-l-? --------------- Pušite li lulu?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...