Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   sv motivera något 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [sjuttiofem]

motivera något 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? Var-ö- -o--er ---i-te? V----- k----- n- i---- V-r-ö- k-m-e- n- i-t-? ---------------------- Varför kommer ni inte? 0
Počasie je také zlé. V--r----- -å dåli-t. V----- ä- s- d------ V-d-e- ä- s- d-l-g-. -------------------- Vädret är så dåligt. 0
Neprídem, pretože počasie je také zlé. J-g -o------n----ef-e--o- vä-re---r--- --lig-. J-- k----- i---- e------- v----- ä- s- d------ J-g k-m-e- i-t-, e-t-r-o- v-d-e- ä- s- d-l-g-. ---------------------------------------------- Jag kommer inte, eftersom vädret är så dåligt. 0
Prečo nepríde? Var--r -o--er ha-----e? V----- k----- h-- i---- V-r-ö- k-m-e- h-n i-t-? ----------------------- Varför kommer han inte? 0
Nie je pozvaný. H-n -r --te-in-jud-n. H-- ä- i--- i-------- H-n ä- i-t- i-b-u-e-. --------------------- Han är inte inbjuden. 0
Nepríde, pretože nie je pozvaný. H---k---er i------ft----m---- -----är ------. H-- k----- i---- e------- h-- i--- ä- b------ H-n k-m-e- i-t-, e-t-r-o- h-n i-t- ä- b-u-e-. --------------------------------------------- Han kommer inte, eftersom han inte är bjuden. 0
Prečo neprídeš? Va-för--omme--du -nt-? V----- k----- d- i---- V-r-ö- k-m-e- d- i-t-? ---------------------- Varför kommer du inte? 0
Nemám čas. J---ha--in-e t--. J-- h-- i--- t--- J-g h-r i-t- t-d- ----------------- Jag har inte tid. 0
Neprídem, pretože nemám čas. J---komme- -n--, efterso--j---in-- -----i-. J-- k----- i---- e------- j-- i--- h-- t--- J-g k-m-e- i-t-, e-t-r-o- j-g i-t- h-r t-d- ------------------------------------------- Jag kommer inte, eftersom jag inte har tid. 0
Prečo nezostaneš? V--f---sta---r ----n-e? V----- s------ d- i---- V-r-ö- s-a-n-r d- i-t-? ----------------------- Varför stannar du inte? 0
Musím ešte pracovať. Jag m-s-- -r---a. J-- m---- a------ J-g m-s-e a-b-t-. ----------------- Jag måste arbeta. 0
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. J-- s--nnar in-e- efte-so--j---må--e -rb-ta. J-- s------ i---- e------- j-- m---- a------ J-g s-a-n-r i-t-, e-t-r-o- j-g m-s-e a-b-t-. -------------------------------------------- Jag stannar inte, eftersom jag måste arbeta. 0
Prečo už idete? V----- -å- -- r--an? V----- g-- n- r----- V-r-ö- g-r n- r-d-n- -------------------- Varför går ni redan? 0
Som unavený. J-g--r --ö-t. J-- ä- t----- J-g ä- t-ö-t- ------------- Jag är trött. 0
Idem, pretože som unavený. Jag -å-, -ft-r-o- -ag-ä--trö--. J-- g--- e------- j-- ä- t----- J-g g-r- e-t-r-o- j-g ä- t-ö-t- ------------------------------- Jag går, eftersom jag är trött. 0
Prečo už cestujete? V-r-ör -ker -i r---n? V----- å--- n- r----- V-r-ö- å-e- n- r-d-n- --------------------- Varför åker ni redan? 0
Je už neskoro. De- -r re-an --nt. D-- ä- r---- s---- D-t ä- r-d-n s-n-. ------------------ Det är redan sent. 0
Cestujem, pretože je už neskoro. J-- -k-r,--ö- --t --- r-d-n--r s-n-. J-- å---- f-- a-- d-- r---- ä- s---- J-g å-e-, f-r a-t d-t r-d-n ä- s-n-. ------------------------------------ Jag åker, för att det redan är sent. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.