Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   ca argumentar alguna cosa 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [setanta-sis]

argumentar alguna cosa 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? Pe--q-è-no va- ven--? P-- q-- n- v-- v----- P-r q-è n- v-s v-n-r- --------------------- Per què no vas venir? 0
Bol som chorý. Es-av-----a-t-/ --. E----- m----- / --- E-t-v- m-l-l- / --. ------------------- Estava malalt / -a. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. No --i----ni--p-rq-è--st--a ---a-- / --. N- v--- v---- p----- e----- m----- / --- N- v-i- v-n-r p-r-u- e-t-v- m-l-l- / --. ---------------------------------------- No vaig venir perquè estava malalt / -a. 0
Prečo neprišla? P-r-q-è--o-va ---ir--e--a)? P-- q-- n- v- v---- (------ P-r q-è n- v- v-n-r (-l-a-? --------------------------- Per què no va venir (ella)? 0
Bola unavená. E-ta-a----s-da. E----- c------- E-t-v- c-n-a-a- --------------- Estava cansada. 0
Neprišla, pretože bola unavená. No--a ---ir -e---è--st-va-can-ada. N- v- v---- p----- e----- c------- N- v- v-n-r p-r-u- e-t-v- c-n-a-a- ---------------------------------- No va venir perquè estava cansada. 0
Prečo neprišiel? Pe----- ---ha --n--- (ell)? P-- q-- n- h- v----- (----- P-r q-è n- h- v-n-u- (-l-)- --------------------------- Per què no ha vingut (ell)? 0
Nemal chuť. No e---en-a -ane-. N- e- t---- g----- N- e- t-n-a g-n-s- ------------------ No en tenia ganes. 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. No ha-v--g-t p---uè n---- --n-a g-nes. N- h- v----- p----- n- e- t---- g----- N- h- v-n-u- p-r-u- n- e- t-n-a g-n-s- -------------------------------------- No ha vingut perquè no en tenia ganes. 0
Prečo ste neprišli? P-r--u--n--h-u ---g-t? P-- q-- n- h-- v------ P-r q-è n- h-u v-n-u-? ---------------------- Per què no heu vingut? 0
Naše auto je pokazené. E- cotx---e’n- va -spat---r. E- c---- s---- v- e--------- E- c-t-e s-’-s v- e-p-t-l-r- ---------------------------- El cotxe se’ns va espatllar. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. N- h-m-v--g-t pe-qu- el c-t-e --’n--va-e-p-tl--r. N- h-- v----- p----- e- c---- s---- v- e--------- N- h-m v-n-u- p-r-u- e- c-t-e s-’-s v- e-p-t-l-r- ------------------------------------------------- No hem vingut perquè el cotxe se’ns va espatllar. 0
Prečo tí ľudia neprišli? Per---è n- -- v-n-u- -a--en-? P-- q-- n- h- v----- l- g---- P-r q-è n- h- v-n-u- l- g-n-? ----------------------------- Per què no ha vingut la gent? 0
Zmeškali vlak. H-n -e---t--l---e-. H-- p----- e- t---- H-n p-r-u- e- t-e-. ------------------- Han perdut el tren. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. N--h-n ving-t--e-qu--han p---u- -----e-. N- h-- v----- p----- h-- p----- e- t---- N- h-n v-n-u- p-r-u- h-n p-r-u- e- t-e-. ---------------------------------------- No han vingut perquè han perdut el tren. 0
Prečo si neprišiel? P-r q-è -- ha- v-ngu-? P-- q-- n- h-- v------ P-r q-è n- h-s v-n-u-? ---------------------- Per què no has vingut? 0
Nesmel som. N-------. N- p----- N- p-d-a- --------- No podia. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. N- he-vingut---------- -o--- --r--o. N- h- v----- p----- n- p---- f------ N- h- v-n-u- p-r-u- n- p-d-a f-r-h-. ------------------------------------ No he vingut perquè no podia fer-ho. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...