Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   es dar explicaciones 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [setenta y seis]

dar explicaciones 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? ¿--r --é--o---n-s--? ¿--- q-- n- v------- ¿-o- q-é n- v-n-s-e- -------------------- ¿Por qué no viniste?
Bol som chorý. Esta-a e-fer-o-/--. E----- e------ /--- E-t-b- e-f-r-o /-a- ------------------- Estaba enfermo /-a.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. N- fui-----ue -st-ba--n-e-mo-/--. N- f-- p----- e----- e------ /--- N- f-i p-r-u- e-t-b- e-f-r-o /-a- --------------------------------- No fui porque estaba enfermo /-a.
Prečo neprišla? ¿------é--o-vi-o--el-a-? ¿--- q-- n- v--- (------ ¿-o- q-é n- v-n- (-l-a-? ------------------------ ¿Por qué no vino (ella)?
Bola unavená. Es--ba c----da. E----- c------- E-t-b- c-n-a-a- --------------- Estaba cansada.
Neprišla, pretože bola unavená. N--vino -orq-e--st-ba-c-n----. N- v--- p----- e----- c------- N- v-n- p-r-u- e-t-b- c-n-a-a- ------------------------------ No vino porque estaba cansada.
Prečo neprišiel? ¿-o- qué no h- -e---o----)? ¿--- q-- n- h- v----- (---- ¿-o- q-é n- h- v-n-d- (-l-? --------------------------- ¿Por qué no ha venido (él)?
Nemal chuť. N- -e-í- ganas. N- t---- g----- N- t-n-a g-n-s- --------------- No tenía ganas.
Neprišiel, pretože nemal chuť. N-----v--------rq----o-ten-a g-na-. N- h- v----- p----- n- t---- g----- N- h- v-n-d- p-r-u- n- t-n-a g-n-s- ----------------------------------- No ha venido porque no tenía ganas.
Prečo ste neprišli? ¿Po--q-é n----béis v--i-o -vosot-o----a--? ¿--- q-- n- h----- v----- (-------- /----- ¿-o- q-é n- h-b-i- v-n-d- (-o-o-r-s /-a-)- ------------------------------------------ ¿Por qué no habéis venido (vosotros /-as)?
Naše auto je pokazené. Nuestr- coch-----á est-ope-do. N------ c---- e--- e---------- N-e-t-o c-c-e e-t- e-t-o-e-d-. ------------------------------ Nuestro coche está estropeado.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. N---emos v--id---orq-----e-tr- --che--s-á ---rope---. N- h---- v----- p----- n------ c---- e--- e---------- N- h-m-s v-n-d- p-r-u- n-e-t-o c-c-e e-t- e-t-o-e-d-. ----------------------------------------------------- No hemos venido porque nuestro coche está estropeado.
Prečo tí ľudia neprišli? ¿P-- qu- ----a v--i-o----ge---? ¿--- q-- n- h- v----- l- g----- ¿-o- q-é n- h- v-n-d- l- g-n-e- ------------------------------- ¿Por qué no ha venido la gente?
Zmeškali vlak. (E--os)---n p-r--do el---en. (------ h-- p------ e- t---- (-l-o-) h-n p-r-i-o e- t-e-. ---------------------------- (Ellos) han perdido el tren.
Neprišli, pretože zmeškali vlak. N--h-n---n----po--u--han-p-r-i-- -l t-e-. N- h-- v----- p----- h-- p------ e- t---- N- h-n v-n-d- p-r-u- h-n p-r-i-o e- t-e-. ----------------------------------------- No han venido porque han perdido el tren.
Prečo si neprišiel? ¿Po----é-no-ha--ven-do? ¿--- q-- n- h-- v------ ¿-o- q-é n- h-s v-n-d-? ----------------------- ¿Por qué no has venido?
Nesmel som. No p---. N- p---- N- p-d-. -------- No pude.
Neprišiel som, lebo som nesmel. No he--d- por--- -- ----. N- h- i-- p----- n- p---- N- h- i-o p-r-u- n- p-d-. ------------------------- No he ido porque no pude.

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...