Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   ku giving reasons 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [heftê û şeş]

giving reasons 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? T- ----o çi--e-a-î? T- j- b- ç- n------ T- j- b- ç- n-h-t-? ------------------- Tu ji bo çi nehatî? 0
Bol som chorý. Ez ne---ş --m. E- n----- b--- E- n-x-e- b-m- -------------- Ez nexweş bûm. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. Ji---- -- n--w---b-m --n -ed-k-rî--- wer--. J- b-- k- n----- b-- m-- n------- e- w----- J- b-r k- n-x-e- b-m m-n n-d-k-r- e- w-r-m- ------------------------------------------- Ji ber ku nexweş bûm min nedikarî ez werim. 0
Prečo neprišla? E---i -o ----eh-t? E- j- b- ç- n----- E- j- b- ç- n-h-t- ------------------ Ew ji bo çi nehat? 0
Bola unavená. Ew-west--a-- -û. E- w-------- b-- E- w-s-i-a-î b-. ---------------- Ew westiyayî bû. 0
Neprišla, pretože bola unavená. J-------u -es------ b---- --h-t. J- b-- k- w-------- b- e- n----- J- b-r k- w-s-i-a-î b- e- n-h-t- -------------------------------- Ji ber ku westiyayî bû ew nehat. 0
Prečo neprišiel? Ew-ji----------a-? E- j- b- ç- n----- E- j- b- ç- n-h-t- ------------------ Ew ji bo çi nehat? 0
Nemal chuť. Dilê wî -e------. D--- w- n------ . D-l- w- n-x-e-t . ----------------- Dilê wî nexwest . 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. Ji -er-k--di-- ------we-- -w--ehat. J- b-- k- d--- w- n------ e- n----- J- b-r k- d-l- w- n-x-e-t e- n-h-t- ----------------------------------- Ji ber ku dilê wî nexwest ew nehat. 0
Prečo ste neprišli? Hûn ---bo -----ha-i-? H-- j- b- ç- n------- H-n j- b- ç- n-h-t-n- --------------------- Hûn ji bo çi nehatin? 0
Naše auto je pokazené. Tir-----a -----r--ûye. T-------- m- x-------- T-r-m-ê-a m- x-r-b-y-. ---------------------- Tirimpêla me xirabûye. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. Ji be- -u t-----ê-a-m----r-- --bû-e----hati-. J- b-- k- t-------- m- x---- b--- e- n------- J- b-r k- t-r-m-ê-a m- x-r-b b-b- e- n-h-t-n- --------------------------------------------- Ji ber ku tirimpêla me xirab bibû em nehatin. 0
Prečo tí ľudia neprišli? M---v ji-bo çi-ne-at--? M---- j- b- ç- n------- M-r-v j- b- ç- n-h-t-n- ----------------------- Mirov ji bo çi nehatin? 0
Zmeškali vlak. Wan ---n ---a-d. W-- t--- r------ W-n t-ê- r-v-n-. ---------------- Wan trên revand. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. Ji--e--ku---- -r-n-r-va-d i--n-hatin. J- b-- k- w-- t--- r----- i- n------- J- b-r k- w-n t-ê- r-v-n- i- n-h-t-n- ------------------------------------- Ji ber ku wan trên revand in nehatin. 0
Prečo si neprišiel? Tu--i ---ç----hat-? T- j- b- ç- n------ T- j- b- ç- n-h-t-? ------------------- Tu ji bo çi nehatî? 0
Nesmel som. D-st-ra-h-ti-a--in-ti-----. D------ h----- m-- t--- b-- D-s-û-a h-t-n- m-n t-n- b-. --------------------------- Destûra hatina min tine bû. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. J------ku d-st-r--ha---- --n--i-- bû-ez n-hatim. J- b-- k- d------ h----- m-- t--- b- e- n------- J- b-r k- d-s-û-a h-t-n- m-n t-n- b- e- n-h-t-m- ------------------------------------------------ Ji ber ku destûra hatina min tine bû ez nehatim. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...