Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ca Adjectius 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [setanta-nou]

Adjectius 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. P-rt--u---es----b-a-. P____ u_ v_____ b____ P-r-o u- v-s-i- b-a-. --------------------- Porto un vestit blau. 0
Mám na sebe červené šaty. Po-t--u---estit ve-m-l-. P____ u_ v_____ v_______ P-r-o u- v-s-i- v-r-e-l- ------------------------ Porto un vestit vermell. 0
Mám na sebe zelené šaty. Po--o -n-vesti------. P____ u_ v_____ v____ P-r-o u- v-s-i- v-r-. --------------------- Porto un vestit verd. 0
Kúpim čiernu tašku. C-mpr--un---o-sa ---ra. C_____ u__ b____ n_____ C-m-r- u-a b-s-a n-g-a- ----------------------- Compro una bossa negra. 0
Kúpim hnedú tašku. Co--r- -n--b--sa-marr-. C_____ u__ b____ m_____ C-m-r- u-a b-s-a m-r-ó- ----------------------- Compro una bossa marró. 0
Kúpim bielu tašku. Com----u---bo-sa--lanc-. C_____ u__ b____ b______ C-m-r- u-a b-s-a b-a-c-. ------------------------ Compro una bossa blanca. 0
Potrebujem nové auto. Necess--o -n--o-xe n--. N________ u_ c____ n___ N-c-s-i-o u- c-t-e n-u- ----------------------- Necessito un cotxe nou. 0
Potrebujem rýchle auto. Nec------ un cot-e --p-d. N________ u_ c____ r_____ N-c-s-i-o u- c-t-e r-p-d- ------------------------- Necessito un cotxe ràpid. 0
Potrebujem pohodlné auto. N-c---i-- un co--e--òmo-e. N________ u_ c____ c______ N-c-s-i-o u- c-t-e c-m-d-. -------------------------- Necessito un cotxe còmode. 0
Tam hore býva stará žena. A --lt -- v-u-una--o-a-gr-n---v----. A d___ h_ v__ u__ d___ g___ / v_____ A d-l- h- v-u u-a d-n- g-a- / v-l-a- ------------------------------------ A dalt hi viu una dona gran / vella. 0
Tam hore býva tlstá žena. A ---t hi---- --a -o---gr-s--. A d___ h_ v__ u__ d___ g______ A d-l- h- v-u u-a d-n- g-a-s-. ------------------------------ A dalt hi viu una dona grassa. 0
Tam dole býva zvedavá žena. A---i- ---vi---na---n- -uri---. A b___ h_ v__ u__ d___ c_______ A b-i- h- v-u u-a d-n- c-r-o-a- ------------------------------- A baix hi viu una dona curiosa. 0
Naši hostia boli milí ľudia. E-- no-tr-s----v---ts---e--g--- --m--tic-. E__ n______ c________ e___ g___ s_________ E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- s-m-à-i-a- ------------------------------------------ Els nostres convidats eren gent simpàtica. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. El- nost--s-c----d-ts -ren-g--t e---a-a. E__ n______ c________ e___ g___ e_______ E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- e-u-a-a- ---------------------------------------- Els nostres convidats eren gent educada. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Els-n-st------nvi-a-- -r-n g--t-i-----ss---. E__ n______ c________ e___ g___ i___________ E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- i-t-r-s-a-t- -------------------------------------------- Els nostres convidats eren gent interessant. 0
Mám milé deti. Ti-c u-s fil-s enca--ad---. T___ u__ f____ e___________ T-n- u-s f-l-s e-c-n-a-o-s- --------------------------- Tinc uns fills encantadors. 0
Ale susedia majú drzé deti. Per--el-----n- -e--- un--ne-s m-le--ca-s. P___ e__ v____ t____ u__ n___ m__________ P-r- e-s v-ï-s t-n-n u-s n-n- m-l-d-c-t-. ----------------------------------------- Però els veïns tenen uns nens maleducats. 0
Sú vaše deti poslušné? Qu- es -or--n--é e---seus------? Q__ e_ p_____ b_ e__ s___ f_____ Q-e e- p-r-e- b- e-s s-u- f-l-s- -------------------------------- Que es porten bé els seus fills? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...