Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   sl Pridevnik 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [devetinsedemdeset]

Pridevnik 2

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Na s--- i--- (O------- i---) m---- o-----. Na sebi imam (Oblečeno imam) modro obleko. 0
Mám na sebe červené šaty. Na s--- i--- (O------- i---) r---- o-----. Na sebi imam (Oblečeno imam) rdečo obleko. 0
Mám na sebe zelené šaty. Na s--- i--- (O------- i---) z----- o-----. Na sebi imam (Oblečeno imam) zeleno obleko. 0
Kúpim čiernu tašku. Ku---(a) b-- č--- t------. Kupil(a) bom črno torbico. 0
Kúpim hnedú tašku. Ku---(a) b-- e-- r---- t------. Kupil(a) bom eno rjavo torbico. 0
Kúpim bielu tašku. Ku---(a) b-- b--- t------. Kupil(a) bom belo torbico. 0
Potrebujem nové auto. Po-------- n-- a---. Potrebujem nov avto. 0
Potrebujem rýchle auto. Po-------- h---- a---. Potrebujem hiter avto. 0
Potrebujem pohodlné auto. Po-------- u----- a---. Potrebujem udoben avto. 0
Tam hore býva stará žena. Ta- z----- s------ s---- g----. Tam zgoraj stanuje stara gospa. 0
Tam hore býva tlstá žena. Ta- z----- s------ d----- g----. Tam zgoraj stanuje debela gospa. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Ta- z----- s------ r-------- g----. Tam zgoraj stanuje radovedna gospa. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Na-- g----- s- b--- p------- (p-------- l---------) l-----. Naši gostje so bili prijetni (prijazni, ljubeznivi) ljudje. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Na-- g----- s- b--- v------ l-----. Naši gostje so bili vljudni ljudje. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Na-- g----- s- b--- z------- l-----. Naši gostje so bili zanimivi ljudje. 0
Mám milé deti. Im-- l----- o-----. Imam ljubke otroke. 0
Ale susedia majú drzé deti. To-- s------ i---- n------- o-----. Toda sosedje imajo nesramne otroke. 0
Sú vaše deti poslušné? So v--- o----- p-----? So vaši otroci pridni? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...