Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   mk Придавки 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [осумдесет]

80 [osoomdyesyet]

Придавки 3

[Pridavki 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Má psa. Т-а---а к---. Т-- и-- к---- Т-а и-а к-ч-. ------------- Таа има куче. 0
T-- i-a--oo----. T-- i-- k------- T-a i-a k-o-h-e- ---------------- Taa ima koochye.
Ten pes je veľký. Кучето е--олем-. К----- е г------ К-ч-т- е г-л-м-. ---------------- Кучето е големо. 0
K-och---- ye ---l--m-. K-------- y- g-------- K-o-h-e-o y- g-o-y-m-. ---------------------- Koochyeto ye guolyemo.
Má veľkého psa. Т-а --а-гол-мо куче. Т-- и-- г----- к---- Т-а и-а г-л-м- к-ч-. -------------------- Таа има големо куче. 0
T-a-i---gu-ly-----oochye. T-- i-- g------- k------- T-a i-a g-o-y-m- k-o-h-e- ------------------------- Taa ima guolyemo koochye.
Má dom. Т-- -м- -уќ-. Т-- и-- к---- Т-а и-а к-ќ-. ------------- Таа има куќа. 0
Taa --a-koo-j-. T-- i-- k------ T-a i-a k-o-j-. --------------- Taa ima kookja.
Ten dom je malý. Ку---- - -а-а. К----- е м---- К-ќ-т- е м-л-. -------------- Куќата е мала. 0
Koo--a-a-ye---la. K------- y- m---- K-o-j-t- y- m-l-. ----------------- Kookjata ye mala.
Má malý dom. Та- и-----на-ма-- куќа. Т-- и-- е--- м--- к---- Т-а и-а е-н- м-л- к-ќ-. ----------------------- Таа има една мала куќа. 0
T-a im- ye--- -al- -oo-j-. T-- i-- y---- m--- k------ T-a i-a y-d-a m-l- k-o-j-. -------------------------- Taa ima yedna mala kookja.
Býva v hoteli. То- --в----- ----л. Т-- ж---- в- х----- Т-ј ж-в-е в- х-т-л- ------------------- Тој живее во хотел. 0
To----v-ey---o k-otyel. T-- ʐ------ v- k------- T-ј ʐ-v-e-e v- k-o-y-l- ----------------------- Toј ʐivyeye vo khotyel.
Ten hotel je lacný. Хо--лот ----т--. Х------ е е----- Х-т-л-т е е-т-н- ---------------- Хотелот е евтин. 0
Kh-ty-lot y----vt-n. K-------- y- y------ K-o-y-l-t y- y-v-i-. -------------------- Khotyelot ye yevtin.
Býva v lacnom hoteli. Тој --в-- -о--в----хо-е-. Т-- ж---- в- е---- х----- Т-ј ж-в-е в- е-т-н х-т-л- ------------------------- Тој живее во евтин хотел. 0
T-- --vy-y- -o-yev--- k-o---l. T-- ʐ------ v- y----- k------- T-ј ʐ-v-e-e v- y-v-i- k-o-y-l- ------------------------------ Toј ʐivyeye vo yevtin khotyel.
Má auto. То- -ма а-то-об-л. Т-- и-- а--------- Т-ј и-а а-т-м-б-л- ------------------ Тој има автомобил. 0
Toј--m- -vto-obil. T-- i-- a--------- T-ј i-a a-t-m-b-l- ------------------ Toј ima avtomobil.
To auto je drahé. Ав--м-б--о----с-а-. А---------- е с---- А-т-м-б-л-т е с-а-. ------------------- Автомобилот е скап. 0
Av--mob--o---e s-ap. A---------- y- s---- A-t-m-b-l-t y- s-a-. -------------------- Avtomobilot ye skap.
Má drahé auto. Т-- им--скап ---ом----. Т-- и-- с--- а--------- Т-ј и-а с-а- а-т-м-б-л- ----------------------- Тој има скап автомобил. 0
Toј i---skap--v-om-b-l. T-- i-- s--- a--------- T-ј i-a s-a- a-t-m-b-l- ----------------------- Toј ima skap avtomobil.
Číta román. Т-- -и-а еден------. Т-- ч--- е--- р----- Т-ј ч-т- е-е- р-м-н- -------------------- Тој чита еден роман. 0
To--chi-- -e---- ro--n. T-- c---- y----- r----- T-ј c-i-a y-d-e- r-m-n- ----------------------- Toј chita yedyen roman.
Ten román je nudný. Ро-а-о- - д--ад--. Р------ е д------- Р-м-н-т е д-с-д-н- ------------------ Романот е досаден. 0
R-m------e d---d--n. R------ y- d-------- R-m-n-t y- d-s-d-e-. -------------------- Romanot ye dosadyen.
Číta nudný román. Т----ит- -д-- д-са--- --м--. Т-- ч--- е--- д------ р----- Т-ј ч-т- е-е- д-с-д-н р-м-н- ---------------------------- Тој чита еден досаден роман. 0
T-ј -h-t- -e--en -os--y-- rom--. T-- c---- y----- d------- r----- T-ј c-i-a y-d-e- d-s-d-e- r-m-n- -------------------------------- Toј chita yedyen dosadyen roman.
Pozerá film. Т-а-гл-да е--н ---м. Т-- г---- е--- ф---- Т-а г-е-а е-е- ф-л-. -------------------- Таа гледа еден филм. 0
T-- gul--da--e-yen-f-l-. T-- g------ y----- f---- T-a g-l-e-a y-d-e- f-l-. ------------------------ Taa gulyeda yedyen film.
Ten film je napínavý. Фи---т----нт--есе-. Ф----- е и--------- Ф-л-о- е и-т-р-с-н- ------------------- Филмот е интересен. 0
Fi-m-t--e -n--e--e-y--. F----- y- i------------ F-l-o- y- i-t-e-y-s-e-. ----------------------- Filmot ye intyeryesyen.
Pozerá napínavý film. Та- -леда е--н -нте-ес-----лм. Т-- г---- е--- и-------- ф---- Т-а г-е-а е-е- и-т-р-с-н ф-л-. ------------------------------ Таа гледа еден интересен филм. 0
T-a-----e-- -edy-n ---y--y--yen --lm. T-- g------ y----- i----------- f---- T-a g-l-e-a y-d-e- i-t-e-y-s-e- f-l-. ------------------------------------- Taa gulyeda yedyen intyeryesyen film.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...