Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   uk Прикметники 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [вісімдесят]

80 [visimdesyat]

Прикметники 3

[Prykmetnyky 3]

slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Má psa. Во-- м-- с-----. Вона має собаку. 0
V--- m--- s-----. Vo-- m--- s-----. Vona maye sobaku. V-n- m-y- s-b-k-. ----------------.
Ten pes je veľký. Со---- в------. Собака великий. 0
S----- v------̆. So---- v-------. Sobaka velykyy̆. S-b-k- v-l-k-y̆. --------------̆.
Má veľkého psa. Во-- м-- в------- с-----. Вона має великого собаку. 0
V--- m--- v------- s-----. Vo-- m--- v------- s-----. Vona maye velykoho sobaku. V-n- m-y- v-l-k-h- s-b-k-. -------------------------.
Má dom. Во-- м-- б------. Вона має будинок. 0
V--- m--- b------. Vo-- m--- b------. Vona maye budynok. V-n- m-y- b-d-n-k. -----------------.
Ten dom je malý. Бу----- м--------. Будинок маленький. 0
B------ m--------̆. Bu----- m---------. Budynok malenʹkyy̆. B-d-n-k m-l-n-k-y̆. -----------------̆.
Má malý dom. Во-- м-- м-------- б------. Вона має маленький будинок. 0
V--- m--- m--------̆ b------. Vo-- m--- m--------- b------. Vona maye malenʹkyy̆ budynok. V-n- m-y- m-l-n-k-y̆ b-d-n-k. -------------------̆--------.
Býva v hoteli. Ві- ж--- в г-----. Він живе в готелі. 0
V-- z---- v h-----. Vi- z---- v h-----. Vin zhyve v hoteli. V-n z-y-e v h-t-l-. ------------------.
Ten hotel je lacný. Го---- д------. Готель дешевий. 0
H----- d-------̆. Ho---- d--------. Hotelʹ deshevyy̆. H-t-l- d-s-e-y-̆. ---------------̆.
Býva v lacnom hoteli. Ві- ж--- у д------- г-----. Він живе у дешевому готелі. 0
V-- z---- u d-------- h-----. Vi- z---- u d-------- h-----. Vin zhyve u deshevomu hoteli. V-n z-y-e u d-s-e-o-u h-t-l-. ----------------------------.
Má auto. Ві- м-- а---------. Він має автомобіль. 0
V-- m--- a---------. Vi- m--- a---------. Vin maye avtomobilʹ. V-n m-y- a-t-m-b-l-. -------------------.
To auto je drahé. Ав-------- д------. Автомобіль дорогий. 0
A--------- d------̆. Av-------- d-------. Avtomobilʹ dorohyy̆. A-t-m-b-l- d-r-h-y̆. ------------------̆.
Má drahé auto. Ві- м-- д------ а---------. Він має дорогий автомобіль. 0
V-- m--- d------̆ a---------. Vi- m--- d------- a---------. Vin maye dorohyy̆ avtomobilʹ. V-n m-y- d-r-h-y̆ a-t-m-b-l-. ----------------̆-----------.
Číta román. Ві- ч---- р----. Він читає роман. 0
V-- c------ r----. Vi- c------ r----. Vin chytaye roman. V-n c-y-a-e r-m-n. -----------------.
Ten román je nudný. Ро--- н-----. Роман нудний. 0
R---- n-----̆. Ro--- n------. Roman nudnyy̆. R-m-n n-d-y-̆. ------------̆.
Číta nudný román. Ві- ч---- н----- р----. Він читає нудний роман. 0
V-- c------ n-----̆ r----. Vi- c------ n------ r----. Vin chytaye nudnyy̆ roman. V-n c-y-a-e n-d-y-̆ r-m-n. ------------------̆------.
Pozerá film. Во-- д------- ф----. Вона дивиться фільм. 0
V--- d-------- f----. Vo-- d-------- f----. Vona dyvytʹsya filʹm. V-n- d-v-t-s-a f-l-m. --------------------.
Ten film je napínavý. Фі--- з----------. Фільм захоплюючий. 0
F---- z--------------̆. Fi--- z---------------. Filʹm zakhoplyuyuchyy̆. F-l-m z-k-o-l-u-u-h-y̆. ---------------------̆.
Pozerá napínavý film. Во-- д------- з---------- ф----. Вона дивиться захоплюючий фільм. 0
V--- d-------- z--------------̆ f----. Vo-- d-------- z--------------- f----. Vona dyvytʹsya zakhoplyuyuchyy̆ filʹm. V-n- d-v-t-s-a z-k-o-l-u-u-h-y̆ f-l-m. ------------------------------̆------.

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...