Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   am ያለፈው አስጨናቂ 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ሰማንያ አንድ]

81 [ሰማንያ አንድ]

ያለፈው አስጨናቂ 1

[ሃላፊ ጊዜ]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
písať መ-ፍ መ-- መ-ፍ --- መፃፍ 0
ሃላፊ ጊዜ ሃ-- ጊ- ሃ-ፊ ጊ- ------ ሃላፊ ጊዜ
Písal list. እሱ--ብ-- ፃፈ። እ- ደ--- ፃ-- እ- ደ-ዳ- ፃ-። ----------- እሱ ደብዳቤ ፃፈ። 0
መፃፍ መ-- መ-ፍ --- መፃፍ
A ona písala pohľadnicu. እ- እ---ስት ካ-ድ ፃ--። እ- እ- ፖ-- ካ-- ፃ--- እ- እ- ፖ-ት ካ-ድ ፃ-ች- ------------------ እና እሷ ፖስት ካርድ ፃፈች። 0
መ-ፍ መ-- መ-ፍ --- መፃፍ
čítať ማን-ብ ማ--- ማ-በ- ---- ማንበብ 0
እሱ -ብዳ- --። እ- ደ--- ፃ-- እ- ደ-ዳ- ፃ-። ----------- እሱ ደብዳቤ ፃፈ።
Ćítal časopis. እ- መ-ሔት አነ--። እ- መ--- አ---- እ- መ-ሔ- አ-በ-። ------------- እሱ መጽሔት አነበበ። 0
እሱ--ብ-ቤ ፃፈ። እ- ደ--- ፃ-- እ- ደ-ዳ- ፃ-። ----------- እሱ ደብዳቤ ፃፈ።
A ona čítala knihu. እና -ሷ --ሐፍ---በ--። እ- እ- መ--- አ----- እ- እ- መ-ሐ- አ-በ-ች- ----------------- እና እሷ መፅሐፍ አነበበች። 0
እ--እሷ ፖስት ካ-- -ፈ-። እ- እ- ፖ-- ካ-- ፃ--- እ- እ- ፖ-ት ካ-ድ ፃ-ች- ------------------ እና እሷ ፖስት ካርድ ፃፈች።
vziať, zobrať መ-ሰድ መ--- መ-ሰ- ---- መውሰድ 0
እና----ፖስ---ርድ--ፈ-። እ- እ- ፖ-- ካ-- ፃ--- እ- እ- ፖ-ት ካ-ድ ፃ-ች- ------------------ እና እሷ ፖስት ካርድ ፃፈች።
Vzal si cigaretu. እ---ጋ--ወሰ-። እ- ሲ-- ወ--- እ- ሲ-ራ ወ-ደ- ----------- እሱ ሲጋራ ወሰደ። 0
ማ--ብ ማ--- ማ-በ- ---- ማንበብ
Vzala si kúsok čokolády. እ- -ጠላ--ኮላ---ሰ--። እ- ነ-- ቸ--- ወ---- እ- ነ-ላ ቸ-ላ- ወ-ደ-። ----------------- እሷ ነጠላ ቸኮላት ወሰደች። 0
ማንበብ ማ--- ማ-በ- ---- ማንበብ
On bol neverný, ale ona bola verná. እሱ--ማ-ታመን ----ግን-እሷ ታማ- ነ---። እ- የ----- ነ-- ግ- እ- ታ-- ነ---- እ- የ-ይ-መ- ነ-ር ግ- እ- ታ-ኝ ነ-ረ-። ----------------------------- እሱ የማይታመን ነበር ግን እሷ ታማኝ ነበረች። 0
እሱ መጽ-ት አ--በ። እ- መ--- አ---- እ- መ-ሔ- አ-በ-። ------------- እሱ መጽሔት አነበበ።
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. እ- --- ነ-ረ--ን--ሷ ታ-- ስራ-- ነበ--። እ- ሰ-- ነ-- ግ- እ- ታ-- ስ--- ነ---- እ- ሰ-ፍ ነ-ረ ግ- እ- ታ-ሪ ስ-ተ- ነ-ረ-። ------------------------------- እሱ ሰነፍ ነበረ ግን እሷ ታታሪ ስራተኛ ነበረች። 0
እ---ጽ-ት --በ-። እ- መ--- አ---- እ- መ-ሔ- አ-በ-። ------------- እሱ መጽሔት አነበበ።
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. እሱ-ድሃ------- እሷ--ብታ- ነበረች። እ- ድ- ነ-- ግ- እ- ሀ--- ነ---- እ- ድ- ነ-ረ ግ- እ- ሀ-ታ- ነ-ረ-። -------------------------- እሱ ድሃ ነበረ ግን እሷ ሀብታም ነበረች። 0
እ--------- አ--በች። እ- እ- መ--- አ----- እ- እ- መ-ሐ- አ-በ-ች- ----------------- እና እሷ መፅሐፍ አነበበች።
Nemal peniaze, ale dlhy. እሱ -ን- ገን-ብ አ-ነ-ረው--- እዳ --ጂ። እ- ም-- ገ--- አ------ ፤ እ- እ--- እ- ም-ም ገ-ዘ- አ-ነ-ረ-ም ፤ እ- እ-ጂ- ----------------------------- እሱ ምንም ገንዘብ አልነበረውም ፤ እዳ እንጂ። 0
እና እ- መ-ሐ- -ነበ--። እ- እ- መ--- አ----- እ- እ- መ-ሐ- አ-በ-ች- ----------------- እና እሷ መፅሐፍ አነበበች።
Nemal šťastie, ale smolu. እሱ ም-ም-ጥ- እ-- አ---ረው- ፤ መጥ---ድ--እን-። እ- ም-- ጥ- እ-- አ------ ፤ መ-- እ-- እ--- እ- ም-ም ጥ- እ-ል አ-ነ-ረ-ም ፤ መ-ፎ እ-ል እ-ጂ- ------------------------------------ እሱ ምንም ጥሩ እድል አልነበረውም ፤ መጥፎ እድል እንጂ። 0
መው-ድ መ--- መ-ሰ- ---- መውሰድ
Nemal úspech, ale neúspech. እሱ-ስ-ታማ---ነ-ረ- ---ማ--ካለት--ንጂ። እ- ስ--- አ----- ፤ የ------ እ--- እ- ስ-ታ- አ-ነ-ረ- ፤ የ-ይ-ካ-ት እ-ጂ- ----------------------------- እሱ ስኬታማ አልነበረም ፤ የማይሳካለት እንጂ። 0
መ--ድ መ--- መ-ሰ- ---- መውሰድ
Nebol spokojný, ale nespokojný. እሱ እረ-ቶ---ነ-ረ--- -ር----- እ-ጂ። እ- እ--- አ----- ፤ እ--- ቢ- እ--- እ- እ-ክ- አ-ነ-ረ- ፤ እ-ካ- ቢ- እ-ጂ- ----------------------------- እሱ እረክቶ አልነበረም ፤ እርካታ ቢስ እንጂ። 0
እሱ---- -ሰ-። እ- ሲ-- ወ--- እ- ሲ-ራ ወ-ደ- ----------- እሱ ሲጋራ ወሰደ።
Nebol šťastný, ale nešťastný. እሱ -ስ-ኛ-አ-ነበ-- ---------ንጂ። እ- ደ--- አ----- ፤ ሐ---- እ--- እ- ደ-ተ- አ-ነ-ረ- ፤ ሐ-ን-ኛ እ-ጂ- --------------------------- እሱ ደስተኛ አልነበረም ፤ ሐዘንተኛ እንጂ። 0
እሱ-ሲጋራ---ደ። እ- ሲ-- ወ--- እ- ሲ-ራ ወ-ደ- ----------- እሱ ሲጋራ ወሰደ።
Nebol sympatický, ale nesympatický. እ--ሰ--ተ--- -ል---ም - ---ላ ---። እ- ሰ- ተ--- አ----- ፤ የ--- እ--- እ- ሰ- ተ-ባ- አ-ነ-ረ- ፤ የ-ጠ- እ-ጂ- ----------------------------- እሱ ሰው ተግባቢ አልነበረም ፤ የተጠላ እንጂ። 0
እሷ -ጠላ-ቸ-ላት ወሰ-ች። እ- ነ-- ቸ--- ወ---- እ- ነ-ላ ቸ-ላ- ወ-ደ-። ----------------- እሷ ነጠላ ቸኮላት ወሰደች።

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...