Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   bs Prošlost 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osamdeset i jedan]

Prošlost 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
písať pi---i pisati 0
Písal list. On j- n------ p----. On je napisao pismo. 0
A ona písala pohľadnicu. A o-- j- n------- r----------. A ona je napisala razglednicu. 0
čítať či---i čitati 0
Ćítal časopis. On j- č---- i---------- č------. On je čitao ilustrovani časopis. 0
A ona čítala knihu. A o-- j- č----- k-----. A ona je čitala knjigu. 0
vziať, zobrať uz--i uzeti 0
Vzal si cigaretu. On j- u--- c-------. On je uzeo cigaretu. 0
Vzala si kúsok čokolády. On- j- u---- k---- č-------. Ona je uzela komad čokolade. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. On j- b-- n-------- a-- j- o-- b--- v-----. On je bio nevjeran, ali je ona bila vjerna. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. On j- b-- l----- a-- j- o-- b--- v-------. On je bio lijen, ali je ona bila vrijedna. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. On j- b-- s--------- a-- j- o-- b--- b-----. On je bio siromašan, ali je ona bila bogata. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. On n--- i--- n----- v-- d-----. On nije imao novca, već dugove. 0
Nemal šťastie, ale smolu. On n--- i--- s----- v-- p--. On nije imao sreće, već peh. 0
Nemal úspech, ale neúspech. On n--- i--- u------ v-- n-------. On nije imao uspjeh, već neuspjeh. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. On n--- b-- z---------- v-- n-----------. On nije bio zadovoljan, već nezadovoljan. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. On n--- b-- s------ v-- n-------. On nije bio sretan, već nesretan. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. On n--- b-- s---------- v-- a----------. On nije bio simpatičan, već antipatičan. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...