Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ca Passat 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [vuitanta-u]

Passat 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
písať es--i--e e------- e-c-i-r- -------- escriure 0
Písal list. E---v- e---iu-e u-a -a-ta. E-- v- e------- u-- c----- E-l v- e-c-i-r- u-a c-r-a- -------------------------- Ell va escriure una carta. 0
A ona písala pohľadnicu. I-el-------s-r-------a----tal. I e--- v- e------- u-- p------ I e-l- v- e-c-i-r- u-a p-s-a-. ------------------------------ I ella va escriure una postal. 0
čítať lle-ir l----- l-e-i- ------ llegir 0
Ćítal časopis. E-l----g-- u-a --vi---. E-- l----- u-- r------- E-l l-e-i- u-a r-v-s-a- ----------------------- Ell llegia una revista. 0
A ona čítala knihu. I -l---lle--a -n llibre. I e--- l----- u- l------ I e-l- l-e-i- u- l-i-r-. ------------------------ I ella llegia un llibre. 0
vziať, zobrať pr-n--e -------r p------ / a----- p-e-d-e / a-a-a- ---------------- prendre / agafar 0
Vzal si cigaretu. Ell va -----re u- ci---r-t. E-- v- p------ u- c-------- E-l v- p-e-d-e u- c-g-r-e-. --------------------------- Ell va prendre un cigarret. 0
Vzala si kúsok čokolády. El-a va -g-f----n -ros ---x-co-a--. E--- v- a----- u- t--- d- x-------- E-l- v- a-a-a- u- t-o- d- x-c-l-t-. ----------------------------------- Ella va agafar un tros de xocolata. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Ell-er---n--d--, p--ò ---- er--fi-e-. E-- e-- i------- p--- e--- e-- f----- E-l e-a i-f-d-l- p-r- e-l- e-a f-d-l- ------------------------------------- Ell era infidel, però ella era fidel. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. E-----a ma----s,--erò e--a--ra-tr-------o--. E-- e-- m------- p--- e--- e-- t------------ E-l e-a m-n-r-s- p-r- e-l- e-a t-e-a-l-d-r-. -------------------------------------------- Ell era mandrós, però ella era treballadora. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ell---a -ob-e, -e-ò-ell- -r- -ica. E-- e-- p----- p--- e--- e-- r---- E-l e-a p-b-e- p-r- e-l- e-a r-c-. ---------------------------------- Ell era pobre, però ella era rica. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. E-- no-t--ia d--e-s- s--- --ute-. E-- n- t---- d------ s--- d------ E-l n- t-n-a d-n-r-, s-n- d-u-e-. --------------------------------- Ell no tenia diners, sinó deutes. 0
Nemal šťastie, ale smolu. El- no-ten-- --rt- --nó ma---sort. E-- n- t---- s---- s--- m--- s---- E-l n- t-n-a s-r-, s-n- m-l- s-r-. ---------------------------------- Ell no tenia sort, sinó mala sort. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Ell--o---ni--èx-------ó----cas-o-. E-- n- t---- è---- s--- f--------- E-l n- t-n-a è-i-, s-n- f-a-a-s-s- ---------------------------------- Ell no tenia èxit, sinó fracassos. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. E-- -o--ra-fe-i-,-sin--inf--i-. E-- n- e-- f----- s--- i------- E-l n- e-a f-l-ç- s-n- i-f-l-ç- ------------------------------- Ell no era feliç, sinó infeliç. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. E-- no ----a sor-- -i-ó-m-l- s---. E-- n- t---- s---- s--- m--- s---- E-l n- t-n-a s-r-, s-n- m-l- s-r-. ---------------------------------- Ell no tenia sort, sinó mala sort. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Ell -- er- si-p-tic,-s----an-ip---c. E-- n- e-- s-------- s--- a--------- E-l n- e-a s-m-à-i-, s-n- a-t-p-t-c- ------------------------------------ Ell no era simpàtic, sinó antipàtic. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...