Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   es Pretérito 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [ochenta y uno]

Pretérito 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
písať e----bir e------- e-c-i-i- -------- escribir
Písal list. Él ---r-b-ó un- c----. É- e------- u-- c----- É- e-c-i-i- u-a c-r-a- ---------------------- Él escribió una carta.
A ona písala pohľadnicu. Y--ll- -----bi--una p-s---. Y e--- e------- u-- p------ Y e-l- e-c-i-i- u-a p-s-a-. --------------------------- Y ella escribió una postal.
čítať leer l--- l-e- ---- leer
Ćítal časopis. É- le---u-- --vis-a. É- l--- u-- r------- É- l-y- u-a r-v-s-a- -------------------- Él leyó una revista.
A ona čítala knihu. Y ella -e-ó u- lib-o. Y e--- l--- u- l----- Y e-l- l-y- u- l-b-o- --------------------- Y ella leyó un libro.
vziať, zobrať c-ger---toma-, a--r-ar (am-) c---- / t----- a------ (---- c-g-r / t-m-r- a-a-r-r (-m-) ---------------------------- coger / tomar, agarrar (am.)
Vzal si cigaretu. É- cogió-u--c--ar--l--. É- c---- u- c---------- É- c-g-ó u- c-g-r-i-l-. ----------------------- Él cogió un cigarrillo.
Vzala si kúsok čokolády. Ella ---ió u---r--o -e-c--c-lat-. E--- c---- u- t---- d- c--------- E-l- c-g-ó u- t-o-o d- c-o-o-a-e- --------------------------------- Ella cogió un trozo de chocolate.
On bol neverný, ale ona bola verná. É- era in-i----pe-o -l-a---a f--l. É- e-- i------ p--- e--- e-- f---- É- e-a i-f-e-, p-r- e-l- e-a f-e-. ---------------------------------- Él era infiel, pero ella era fiel.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. É--e-a-u----l-az-n, p--- el-a era tr---------. É- e-- u- h-------- p--- e--- e-- t----------- É- e-a u- h-l-a-á-, p-r- e-l- e-a t-a-a-a-o-a- ---------------------------------------------- Él era un holgazán, pero ella era trabajadora.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Él --a pob-e,----- ella era--i-a. É- e-- p----- p--- e--- e-- r---- É- e-a p-b-e- p-r- e-l- e-a r-c-. --------------------------------- Él era pobre, pero ella era rica.
Nemal peniaze, ale dlhy. Él -- --n----ine--- si---d--das. É- n- t---- d------ s--- d------ É- n- t-n-a d-n-r-, s-n- d-u-a-. -------------------------------- Él no tenía dinero, sino deudas.
Nemal šťastie, ale smolu. Él--- ----a-bu-na--uerte- s--- --l---uer-e. É- n- t---- b---- s------ s--- m--- s------ É- n- t-n-a b-e-a s-e-t-, s-n- m-l- s-e-t-. ------------------------------------------- Él no tenía buena suerte, sino mala suerte.
Nemal úspech, ale neúspech. É- n---en-a-é-it-s, s-------c----. É- n- t---- é------ s--- f-------- É- n- t-n-a é-i-o-, s-n- f-a-a-o-. ---------------------------------- Él no tenía éxitos, sino fracasos.
Nebol spokojný, ale nespokojný. Él n---st--- s--i--e--o, -ino ins--i--e---. É- n- e----- s---------- s--- i------------ É- n- e-t-b- s-t-s-e-h-, s-n- i-s-t-s-e-h-. ------------------------------------------- Él no estaba satisfecho, sino insatisfecho.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Él -- --a f----,-s--- in----z. É- n- e-- f----- s--- i------- É- n- e-a f-l-z- s-n- i-f-l-z- ------------------------------ Él no era feliz, sino infeliz.
Nebol sympatický, ale nesympatický. É--no -ra-s---áti----------nt--á-ic-. É- n- e-- s--------- s--- a---------- É- n- e-a s-m-á-i-o- s-n- a-t-p-t-c-. ------------------------------------- Él no era simpático, sino antipático.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...