Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ja 過去形 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [八十一]

81 [Yasoichi]

過去形 1

[kako katachi 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina japončina Prehrať Viac
písať 書く 書く 書く 書く 書く 0
ka-u k--- k-k- ---- kaku
Písal list. 彼は 手紙を 書きました 。 彼は 手紙を 書きました 。 彼は 手紙を 書きました 。 彼は 手紙を 書きました 。 彼は 手紙を 書きました 。 0
ka------t--ami - kak--a---t-. k--- w- t----- o k----------- k-r- w- t-g-m- o k-k-m-s-i-a- ----------------------------- kare wa tegami o kakimashita.
A ona písala pohľadnicu. そして 彼女は はがきを 書きました 。 そして 彼女は はがきを 書きました 。 そして 彼女は はがきを 書きました 。 そして 彼女は はがきを 書きました 。 そして 彼女は はがきを 書きました 。 0
s---ite-ka---o -a h-g-k--o --k-----ita. s------ k----- w- h----- o k----------- s-s-i-e k-n-j- w- h-g-k- o k-k-m-s-i-a- --------------------------------------- soshite kanojo wa hagaki o kakimashita.
čítať 読む 読む 読む 読む 読む 0
yo-u y--- y-m- ---- yomu
Ćítal časopis. 彼は 画報を 読みました 。 彼は 画報を 読みました 。 彼は 画報を 読みました 。 彼は 画報を 読みました 。 彼は 画報を 読みました 。 0
ka---w- -a---- ---i--sh-ta. k--- w- g--- o y----------- k-r- w- g-h- o y-m-m-s-i-a- --------------------------- kare wa gahō o yomimashita.
A ona čítala knihu. そして 彼女は 本を 読みました 。 そして 彼女は 本を 読みました 。 そして 彼女は 本を 読みました 。 そして 彼女は 本を 読みました 。 そして 彼女は 本を 読みました 。 0
s--h--e k---j- w- --- o--om-----i-a. s------ k----- w- h-- o y----------- s-s-i-e k-n-j- w- h-n o y-m-m-s-i-a- ------------------------------------ soshite kanojo wa hon o yomimashita.
vziať, zobrať 取る 取る 取る 取る 取る 0
t--u t--- t-r- ---- toru
Vzal si cigaretu. 彼は タバコを 取った 。 彼は タバコを 取った 。 彼は タバコを 取った 。 彼は タバコを 取った 。 彼は タバコを 取った 。 0
ka-e----ta--k--o---t--. k--- w- t----- o t----- k-r- w- t-b-k- o t-t-a- ----------------------- kare wa tabako o totta.
Vzala si kúsok čokolády. 彼女は チョコレートを 一かけ 取った 。 彼女は チョコレートを 一かけ 取った 。 彼女は チョコレートを 一かけ 取った 。 彼女は チョコレートを 一かけ 取った 。 彼女は チョコレートを 一かけ 取った 。 0
ka-o-o-wa-ch--o--t- - i------ke--ot-a. k----- w- c-------- o i-------- t----- k-n-j- w- c-o-o-ē-o o i-h---a-e t-t-a- -------------------------------------- kanojo wa chokorēto o ichi-kake totta.
On bol neverný, ale ona bola verná. 彼は 不誠実 だった が 、 彼女は 誠実 だった 。 彼は 不誠実 だった が 、 彼女は 誠実 だった 。 彼は 不誠実 だった が 、 彼女は 誠実 だった 。 彼は 不誠実 だった が 、 彼女は 誠実 だった 。 彼は 不誠実 だった が 、 彼女は 誠実 だった 。 0
k--- ----use-----u---t---, -an--o -- se-j----dat--. k--- w- f----------------- k----- w- s------------- k-r- w- f-s-i-i-s-d-t-a-a- k-n-j- w- s-i-i-s-d-t-a- --------------------------------------------------- kare wa fuseijitsudattaga, kanojo wa seijitsudatta.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. 彼は 怠け者 だった が 、 彼女は 勤勉 だった 。 彼は 怠け者 だった が 、 彼女は 勤勉 だった 。 彼は 怠け者 だった が 、 彼女は 勤勉 だった 。 彼は 怠け者 だった が 、 彼女は 勤勉 だった 。 彼は 怠け者 だった が 、 彼女は 勤勉 だった 。 0
kare wa------em----a---------n-j- -a-ki----dat--. k--- w- n----------------- k----- w- k----------- k-r- w- n-m-k-m-n-d-t-a-a- k-n-j- w- k-n-e-d-t-a- ------------------------------------------------- kare wa namakemonodattaga, kanojo wa kinbendatta.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. 彼は 貧乏 だった が 、 彼女は 裕福 だった 。 彼は 貧乏 だった が 、 彼女は 裕福 だった 。 彼は 貧乏 だった が 、 彼女は 裕福 だった 。 彼は 貧乏 だった が 、 彼女は 裕福 だった 。 彼は 貧乏 だった が 、 彼女は 裕福 だった 。 0
k--- w--b-n----t-aga, k-n-j- w- yūf---d-t-a. k--- w- b------------ k----- w- y----------- k-r- w- b-n-ō-a-t-g-, k-n-j- w- y-f-k-d-t-a- -------------------------------------------- kare wa binbōdattaga, kanojo wa yūfukudatta.
Nemal peniaze, ale dlhy. 彼には お金は なく 、 借金が あった 。 彼には お金は なく 、 借金が あった 。 彼には お金は なく 、 借金が あった 。 彼には お金は なく 、 借金が あった 。 彼には お金は なく 、 借金が あった 。 0
k--- -- w- ok-n- wa-nak-- -hakkin -- -tt-. k--- n- w- o---- w- n---- s------ g- a---- k-r- n- w- o-a-e w- n-k-, s-a-k-n g- a-t-. ------------------------------------------ kare ni wa okane wa naku, shakkin ga atta.
Nemal šťastie, ale smolu. 彼は 幸運に めぐまれず 、 不運 だった 。 彼は 幸運に めぐまれず 、 不運 だった 。 彼は 幸運に めぐまれず 、 不運 だった 。 彼は 幸運に めぐまれず 、 不運 だった 。 彼は 幸運に めぐまれず 、 不運 だった 。 0
k-re -a---u- ni m-g----e--- -----at--. k--- w- k--- n- m---------- f--------- k-r- w- k-u- n- m-g-m-r-z-, f-u-d-t-a- -------------------------------------- kare wa kōun ni megumarezu, fuundatta.
Nemal úspech, ale neúspech. 彼は 成功 せず 、 失敗 した 。 彼は 成功 せず 、 失敗 した 。 彼は 成功 せず 、 失敗 した 。 彼は 成功 せず 、 失敗 した 。 彼は 成功 せず 、 失敗 した 。 0
ka-- w--se--ō--e--, s-ipp--sh-t-. k--- w- s---- s---- s------------ k-r- w- s-i-ō s-z-, s-i-p-i-h-t-. --------------------------------- kare wa seikō sezu, shippaishita.
Nebol spokojný, ale nespokojný. 彼は 満足 せず 、 不満足 だった 。 彼は 満足 せず 、 不満足 だった 。 彼は 満足 せず 、 不満足 だった 。 彼は 満足 せず 、 不満足 だった 。 彼は 満足 せず 、 不満足 だった 。 0
k-r- -a-m-n--k---ezu- f------ku-a-ta. k--- w- m------ s---- f-------------- k-r- w- m-n-o-u s-z-, f-m-n-o-u-a-t-. ------------------------------------- kare wa manzoku sezu, fumanzokudatta.
Nebol šťastný, ale nešťastný. 彼は 幸福 では なく 、 不幸 だった 。 彼は 幸福 では なく 、 不幸 だった 。 彼は 幸福 では なく 、 不幸 だった 。 彼は 幸福 では なく 、 不幸 だった 。 彼は 幸福 では なく 、 不幸 だった 。 0
k-r- -a -ōf--ud--------u--fu-ōd--ta. k--- w- k------- w- n---- f--------- k-r- w- k-f-k-d- w- n-k-, f-k-d-t-a- ------------------------------------ kare wa kōfukude wa naku, fukōdatta.
Nebol sympatický, ale nesympatický. 彼は 好感が 持てず 、 友好的で ない 人 だった 。 彼は 好感が 持てず 、 友好的で ない 人 だった 。 彼は 好感が 持てず 、 友好的で ない 人 だった 。 彼は 好感が 持てず 、 友好的で ない 人 だった 。 彼は 好感が 持てず 、 友好的で ない 人 だった 。 0
kare wa-kō-a--ga motezu, y-k--te-i-e-ai----oda--a. k--- w- k---- g- m------ y------------- h--------- k-r- w- k-k-n g- m-t-z-, y-k---e-i-e-a- h-t-d-t-a- -------------------------------------------------- kare wa kōkan ga motezu, yūkō-tekidenai hitodatta.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...