Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   ko 과거형 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [여든하나]

81 [yeodeunhana]

과거형 1

[gwageohyeong 1]

slovenčina kórejčina Prehrať Viac
písať 써요 써요 0
s----- ss---o sseoyo s-e-y- ------
Písal list. 그는 편-- 썼--. 그는 편지를 썼어요. 0
g------ p---------- s------e---. ge----- p---------- s----------. geuneun pyeonjileul sseoss-eoyo. g-u-e-n p-e-n-i-e-l s-e-s--e-y-. -------------------------------.
A ona písala pohľadnicu. 그리- 그-- 카-- 썼--. 그리고 그녀는 카드를 썼어요. 0
g------ g---------- k-------- s------e---. ge----- g---------- k-------- s----------. geuligo geunyeoneun kadeuleul sseoss-eoyo. g-u-i-o g-u-y-o-e-n k-d-u-e-l s-e-s--e-y-. -----------------------------------------.
čítať 읽어요 읽어요 0
i---e--- il-----o ilg-eoyo i-g-e-y- --------
Ćítal časopis. 그는 잡-- 읽---. 그는 잡지를 읽었어요. 0
g------ j-------- i---e----e---. ge----- j-------- i------------. geuneun jabjileul ilg-eoss-eoyo. g-u-e-n j-b-i-e-l i-g-e-s--e-y-. -------------------------------.
A ona čítala knihu. 그리- 그-- 책- 읽---. 그리고 그녀는 책을 읽었어요. 0
g------ g---------- c-----e-- i---e----e---. ge----- g---------- c-------- i------------. geuligo geunyeoneun chaeg-eul ilg-eoss-eoyo. g-u-i-o g-u-y-o-e-n c-a-g-e-l i-g-e-s--e-y-. -------------------------------------------.
vziať, zobrať 가져-요 가져가요 0
g--------- ga-------o gajyeogayo g-j-e-g-y- ----------
Vzal si cigaretu. 그는 담-- 가----. 그는 담배를 가져갔어요. 0
g------ d--------- g----------e---. ge----- d--------- g--------------. geuneun dambaeleul gajyeogass-eoyo. g-u-e-n d-m-a-l-u- g-j-e-g-s--e-y-. ----------------------------------.
Vzala si kúsok čokolády. 그녀- 초-- 한 조-- 가----. 그녀는 초콜렛 한 조각을 가져갔어요. 0
g---------- c-------- h-- j-----e-- g----------e---. ge--------- c-------- h-- j-------- g--------------. geunyeoneun chokolles han jogag-eul gajyeogass-eoyo. g-u-y-o-e-n c-o-o-l-s h-n j-g-g-e-l g-j-e-g-s--e-y-. ---------------------------------------------------.
On bol neverný, ale ona bola verná. 그는 의-- 없---- 그-- 의-- 있---. 그는 의리가 없었지만, 그녀는 의리가 있었어요. 0
g------ u----- e----e--------, g---------- u----- i---e----e---. ge----- u----- e-------------- g---------- u----- i------------. geuneun uiliga eobs-eossjiman, geunyeoneun uiliga iss-eoss-eoyo. g-u-e-n u-l-g- e-b--e-s-j-m-n, g-u-y-o-e-n u-l-g- i-s-e-s--e-y-. -----------------------------,---------------------------------.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. 그는 게----- 그-- 성----. 그는 게을렀지만, 그녀는 성실했어요. 0
g------ g--------------, g---------- s-------------e---. ge----- g--------------- g---------- s-----------------. geuneun geeulleossjiman, geunyeoneun seongsilhaess-eoyo. g-u-e-n g-e-l-e-s-j-m-n, g-u-y-o-e-n s-o-g-i-h-e-s-e-y-. -----------------------,-------------------------------.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. 그는 가----- 그-- 부----. 그는 가난했지만, 그녀는 부자였어요. 0
g------ g--------------, g---------- b---------e---. ge----- g--------------- g---------- b-------------. geuneun gananhaessjiman, geunyeoneun bujayeoss-eoyo. g-u-e-n g-n-n-a-s-j-m-n, g-u-y-o-e-n b-j-y-o-s-e-y-. -----------------------,---------------------------.
Nemal peniaze, ale dlhy. 그는 돈- 없--- 빚- 있---. 그는 돈이 없었고, 빚만 있었어요. 0
g------ d---i e----e-----, b----- i---e----e---. ge----- d---- e----------- b----- i------------. geuneun don-i eobs-eossgo, bijman iss-eoss-eoyo. g-u-e-n d-n-i e-b--e-s-g-, b-j-a- i-s-e-s--e-y-. -------------------------,---------------------.
Nemal šťastie, ale smolu. 그는 행-- 없--- 불-- 있---. 그는 행운이 없었고, 불운만 있었어요. 0
g------ h-----u--i e----e-----, b---u---- i---e----e---. ge----- h--------- e----------- b-------- i------------. geuneun haeng-un-i eobs-eossgo, bul-unman iss-eoss-eoyo. g-u-e-n h-e-g-u--i e-b--e-s-g-, b-l-u-m-n i-s-e-s--e-y-. ------------------------------,------------------------.
Nemal úspech, ale neúspech. 그는 성-- 없--- 실-- 있---. 그는 성공이 없었고, 실패만 있었어요. 0
g------ s-----g----i e----e-----, s-------- i---e----e---. ge----- s----------- e----------- s-------- i------------. geuneun seong-gong-i eobs-eossgo, silpaeman iss-eoss-eoyo. g-u-e-n s-o-g-g-n--i e-b--e-s-g-, s-l-a-m-n i-s-e-s--e-y-. --------------------------------,------------------------.
Nebol spokojný, ale nespokojný. 그는 만--- 않--- 불-----. 그는 만족하지 않았고, 불만족했어요. 0
g------ m--------- a---a----, b--------------e---. ge----- m--------- a--------- b------------------. geuneun manjoghaji anh-assgo, bulmanjoghaess-eoyo. g-u-e-n m-n-o-h-j- a-h-a-s-o, b-l-a-j-g-a-s--e-y-. ----------------------------,--------------------.
Nebol šťastný, ale nešťastný. 그는 행--- 않--- 슬---. 그는 행복하지 않았고, 슬펐어요. 0
g------ h----------- a---a----, s---------e---. ge----- h----------- a--------- s-------------. geuneun haengboghaji anh-assgo, seulpeoss-eoyo. g-u-e-n h-e-g-o-h-j- a-h-a-s-o, s-u-p-o-s-e-y-. ------------------------------,---------------.
Nebol sympatický, ale nesympatický. 그는 친--- 않--- 불-----. 그는 친절하지 않았고, 불친절했어요. 0
g------ c----------- a---a----, b----------------e---. ge----- c----------- a--------- b--------------------. geuneun chinjeolhaji anh-assgo, bulchinjeolhaess-eoyo. g-u-e-n c-i-j-o-h-j- a-h-a-s-o, b-l-h-n-e-l-a-s--e-y-. ------------------------------,----------------------.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...