Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   pl Przeszłość 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osiemdziesiąt jeden]

Przeszłość 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
písať p--ać p---- p-s-ć ----- pisać 0
Písal list. On---s-ł-----. O- p---- l---- O- p-s-ł l-s-. -------------- On pisał list. 0
A ona písala pohľadnicu. A --a----a-- -art--. A o-- p----- k------ A o-a p-s-ł- k-r-k-. -------------------- A ona pisała kartkę. 0
čítať c-y--ć c----- c-y-a- ------ czytać 0
Ćítal časopis. O--c-y----k-lo-o---c-as------. O- c----- k------- c---------- O- c-y-a- k-l-r-w- c-a-o-i-m-. ------------------------------ On czytał kolorowe czasopismo. 0
A ona čítala knihu. A-on- cz---ł- -si-ż--. A o-- c------ k------- A o-a c-y-a-a k-i-ż-ę- ---------------------- A ona czytała książkę. 0
vziať, zobrať wz--ć w---- w-i-ć ----- wziąć 0
Vzal si cigaretu. O-----ą---ap-ero-a. O- w---- p--------- O- w-i-ł p-p-e-o-a- ------------------- On wziął papierosa. 0
Vzala si kúsok čokolády. O-a -zi--a-k--t----ze--lady. O-- w----- k----- c--------- O-a w-i-ł- k-s-k- c-e-o-a-y- ---------------------------- Ona wzięła kostkę czekolady. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. On-by- ni-w--rny--a----n---y-- -ier-a. O- b-- n--------- a-- o-- b--- w------ O- b-ł n-e-i-r-y- a-e o-a b-ł- w-e-n-. -------------------------------------- On był niewierny, ale ona była wierna. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. On-był-l----y, --e---a-był--praco--t-. O- b-- l------ a-- o-- b--- p--------- O- b-ł l-n-w-, a-e o-a b-ł- p-a-o-i-a- -------------------------------------- On był leniwy, ale ona była pracowita. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. On --ł-b--d----ale--na ---a-bogata. O- b-- b------ a-- o-- b--- b------ O- b-ł b-e-n-, a-e o-a b-ł- b-g-t-. ----------------------------------- On był biedny, ale ona była bogata. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. O--n-e m--- p---ięd-y,--e-z--ł-gi. O- n-- m--- p--------- l--- d----- O- n-e m-a- p-e-i-d-y- l-c- d-u-i- ---------------------------------- On nie miał pieniędzy, lecz długi. 0
Nemal šťastie, ale smolu. On nie-m-a--szczę-cia---e-- p----. O- n-- m--- s--------- l--- p----- O- n-e m-a- s-c-ę-c-a- l-c- p-c-a- ---------------------------------- On nie miał szczęścia, lecz pecha. 0
Nemal úspech, ale neúspech. On--i---ia----kcesó---le-- -iepo---z-ni-. O- n-- m--- s-------- l--- n------------- O- n-e m-a- s-k-e-ó-, l-c- n-e-o-o-z-n-a- ----------------------------------------- On nie miał sukcesów, lecz niepowodzenia. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. On ni- -ył-za--wo-ony,-lecz ---z-d---l---. O- n-- b-- z---------- l--- n------------- O- n-e b-ł z-d-w-l-n-, l-c- n-e-a-o-o-o-y- ------------------------------------------ On nie był zadowolony, lecz niezadowolony. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. O- ni----- sz---ś-iwy- -ec- n-e----ę---wy. O- n-- b-- s---------- l--- n------------- O- n-e b-ł s-c-ę-l-w-, l-c- n-e-z-z-ś-i-y- ------------------------------------------ On nie był szczęśliwy, lecz nieszczęśliwy. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. On n-e b-------aty--ny----cz----s------cz--. O- n-- b-- s----------- l--- n-------------- O- n-e b-ł s-m-a-y-z-y- l-c- n-e-y-p-t-c-n-. -------------------------------------------- On nie był sympatyczny, lecz niesympatyczny. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...